Smrť človeka je pre väčšinu ľudí vnímaná ako definitívny koniec. Koniec prítomnosti, hlasu, dotyku, spoločných chvíľ. No ak sa na túto tému pozrieš hlbšie – nielen cez bolesť, ale aj cez skúsenosti, ktoré sa opakovane objavujú naprieč generáciami – začneš vnímať, že smrť nemusí znamenať úplné prerušenie spojenia.

Smrť nevnímam ako koniec. Nevnímam ju ako bodku za životom. Vnímam ju ako proces – ako prechod vedomia z jednej úrovne existencie do druhej. A práve v tomto procese som sa počas svojej cesty mága stretol s javom, ktorý mnohých ľudí znepokojuje, ale zároveň fascinuje.

Mágia je jedným z najstarších a zároveň najviac nepochopených pojmov v dejinách ľudstva.
Napriek tomu, že sprevádza človeka od dávnych civilizácií až po dnešok, jej obraz je dnes často skreslený. Nie realitou, ale predstavami, ktoré sa postupne vytvorili – či už cez filmy, knihy, ezoterické smery alebo povrchné interpretácie.

Predslov

Osobné zamyslenie bez potreby súhlasu

Tento príspevok nepíšem preto, aby som sa zapáčil cirkvi, ani preto, aby som si získal veriacich tým, že budem tvrdiť, že medzi nami vlastne nie je rozdiel. Viem, že mnohé odnože a jednotlivci z oblasti mágie sa o takýto prístup snažia. Nie je to však moja cesta.

Nepotrebujem zjednodušovať rozdiely len preto, aby som bol prijateľnejší. Nepotrebujem hľadať súhlas za každú cenu.

Úvod do témy: trauma nie je len psychická, ale aj energetická

Trauma je dnes často skloňovaná téma, no väčšina pohľadov na ňu ostáva len na úrovni psychiky alebo tela. Menej sa však hovorí o tom, že trauma zasahuje aj energetickú rovinu človeka.
Práve tu vznikajú hlboké poruchy, ktoré následne ovplyvňujú celý život.

Mágia je pojem, ktorý je dnes často nepochopený. Mnohí si pod slovom mágia predstavujú ilúzie, fantáziu alebo niečo, čo nemá reálne miesto v skutočnom svete. Pravda je však iná.
Skutočný mág nepracuje s ilúziami, ale s realitou. A práve toto je jeden zo základných princípov, ktorý odlišuje skutočnú mágiu od predstáv, ktoré o nej kolujú.