V predchádzajúcom príspevku som sa venoval filozofii duše a tomu, ako sa človek počas tisícročí pokúšal pochopiť, čo vlastne duša je. Videli sme, že odpovede sa menili podľa doby, kultúry, filozofie i náboženstva. Jedna otázka však zostala otvorená a podľa môjho názoru patrí medzi najzaujímavejšie otázky vôbec:

Je vedomie to isté ako duša?

Filozofia duše patrí medzi najstaršie témy, ktorými sa človek zaoberá od chvíle, keď si začal uvedomovať vlastnú existenciu a smrteľnosť.

Od chvíle, keď si človek začal uvedomovať vlastnú smrteľnosť, začal si klásť aj jednu z najťažších otázok.

Čo je vlastne duša?

Existuje otázka, ktorú si skôr či neskôr položí každý človek.
Niektorí nad ňou premýšľajú už v mladosti. Iní až vo chvíli, keď odíde niekto blízky alebo keď ich samotných prinúti zastaviť sa vážna choroba.

Tá otázka je pritom veľmi jednoduchá.

Čo nás čaká, keď zomrieme?

Mágia ako celoživotná cesta

Keď sa ma niekto opýta, či je mágia určená každému, moja odpoveď býva jednoduchá.

Mágia nie je určená každému.

Nemyslím to v tom zmysle, že by niekto nemal dostatočný talent alebo schopnosti.
Po viac ako tridsiatich dvoch rokoch výučby mágie som však pochopil jednu veľmi dôležitú vec.
Mágia nie je iba súbor vedomostí, ktoré sa človek naučí z kníh. Je to spôsob života.
A práve preto nie je cestou pre každého.

Keď sa hovorí o mágii, ľudia si často predstavia rituály, magické techniky, symboly, zasvätenia alebo prácu s rôznymi druhmi energií. Oveľa menej sa však hovorí o človeku, ktorý tieto techniky používa.

A pritom práve človek je podľa môjho názoru jedným z najdôležitejších článkov každej magickej práce.

Mágia je obrovské umenie. Je to dar, ktoré nám život dal. Keď sa dnes pozerám späť na desaťročia, počas ktorých sa venujem mágii, uvedomujem si jednu vec. Mágia pre mňa nikdy nebola iba súborom rituálov, techník, zaklínadiel alebo spôsobov práce s energiami. Čím dlhšie sa jej človek venuje, tým viac môže pochopiť, že mágia je predovšetkým obrovské umenie, ktoré nám život umožnil spoznať.

A podobne ako pri každom umení, nestačí poznať jeho pravidlá. Nestačí prečítať knihy, naučiť sa postupy alebo zopakovať to, čo pred nami vytvoril niekto iný.