Výnimočná ponuka – iba tri komplety Kníh mágie I a II

Po dlhom uvažovaní som sa rozhodol urobiť niečo, čo som celé desaťročia neurobil.

Výnimočne ponúknem mimo Selekcie tri kompletné série Kníh mágie I a II. Nebude ich desať ani sto. Budú iba tri.

Ako sa stať reálnym mágom? Odpoveď nie je v jedinom rituáli ani v titule, ale v dlhodobom štúdiu, praxi a získavaní vlastných skúseností.

Táto otázka znie jednoducho, ale odpoveď jednoduchá nie je. Mágom sa človek nestane tým, že si prečíta niekoľko kníh, kúpi si rituálne predmety, začne nosiť symbol určitého smeru alebo sa prihlási k náboženstvu, ktoré vo svojich obradoch používa prvky mágie.

Mágom sa človek podľa mňa stáva dlhodobým štúdiom, praktickou prácou a skúsenosťami.

V mágii nie všetko dáva zmysel a ani nemusí. Človek je od prírody naučený hľadať vysvetlenia, príčiny a odpovede, no práve v mágii sa niekedy musí naučiť prijať aj to, čo sa bežnej logike vymyká.

Človek je od prírody naučený hľadať zmysel. Ak sa niečo stane, chceme vedieť prečo.
Ak niečo nefunguje, hľadáme príčinu. Ak sa niečo podarí, snažíme sa pochopiť, čo sme urobili správne. Celý náš každodenný život je postavený na príčine, následku, čase, priestore a na pravidlách, ktoré považujeme za samozrejmé.

Stopa mága v priestore je téma, s ktorou som sa počas desaťročí magickej praxe stretával opakovane. Môže miesto, na ktorom mág roky pracoval, uchovávať určitú stopu jeho pôsobenia aj potom, keď z neho odíde? Práve nad touto otázkou sa chcem v nasledujúcich riadkoch zamyslieť zo svojich vlastných skúseností.

Sú miesta, ktoré sú pre človeka iba miestom.

Izba. Dom. Les. Starý kaštieľ. Pivnica. Chrám. Lúka. Miestnosť, ktorou prejde a o niekoľko dní si na ňu už ani nespomenie.

A potom existujú miesta, na ktorých mág pracoval.

Prečo už po desaťročiach nehľadám dôkazy o mágii

Keď sa človek začne venovať mágii, prirodzene chce vidieť výsledky. Chce vedieť, či to, čo sa učí, skutočne funguje. Skúša, pozoruje, porovnáva a neraz pochybuje aj o vlastných skúsenostiach.

Poznám to veľmi dobre.

Mágii sa venujem viac ako štyri desaťročia a môj dnešný pohľad na ňu je úplne iný, než bol v časoch, keď som začínal. Nie preto, že by som stratil záujem. Skôr preto, že po takom dlhom čase už nemám potrebu neustále niečo dokazovať sebe alebo iným.

Cesta duše tunelom -tunel a svetlo na jeho konci patria medzi najznámejšie obrazy spojené so smrťou a zážitkami ľudí, ktorí sa ocitli na jej hranici. V mojej knihe Život po smrti sa však na tunel nepozerám iba ako na obraz, ktorý človek počas smrti vníma. Vnímam ho ako cestu medzi fyzickým svetom a svetmi paralely.

Čo sa teda podľa môjho ponímania deje s dušou po smrti a aký význam má samotný tunel?

Smrťou sa cesta duše iba začína