Svätojánska noc patrí oddávna medzi najtajomnejšie noci v roku. Po stáročia sa verilo, že práve v tomto období sa hranica medzi človekom a prírodou stáva tenšou. Mnohé národy Európy spájali túto noc s očistou, svetlom, liečivými rastlinami a duchovnou obnovou. Nie je preto náhodou, že práve okolo svätého Jána sa zachovalo také množstvo zvykov, legiend a magických tradícií.

Počas svojho života som meno Franz Bardon – Frabato počul nespočetne veľakrát. Mnohí ľudia ho považujú za jednu z najvýznamnejších osobností hermetizmu 20. storočia a za človeka, ktorý výrazne ovplyvnil celé generácie záujemcov o mágiu.

Chcem preto hneď na začiatku povedať jednu veľmi dôležitú vec.

Po napísaní môjho predchádzajúceho článku o práci s dušou zosnulého v mágii mi kolega Anubis napísal veľmi osobný komentár. Opísal v ňom udalosť, keď sa s ním prišiel v deň svojho pohrebu rozlúčiť jeho zosnulý strýko. Nebola to dlhá spomienka, ale mala v sebe niečo, čo vo mne otvorilo množstvo vlastných spomienok.

Uvedomil som si, že aj ja som počas svojho života zažil niekoľko stretnutí s dušami zosnulých, na ktoré som nikdy nedokázal zabudnúť. Dlho som váhal, či o nich vôbec písať. Nie preto, že by som sa za ne hanbil. Skôr preto, že sú veľmi osobné. Niektoré sa dotýkajú mojej rodiny, iné mojich učiteľov a ľudí, ktorých som mal úprimne rád.

Mágia, duša, zosnulí, nekromancia. Už samotné tieto slová v mnohých ľuďoch vyvolávajú predstavy temných rituálov, vyvolávania duchov či hororových scén z filmov. Skutočná práca s dušou zosnulého je však podľa môjho pohľadu na mágiu niečím úplne iným.

Mágia nie je iba o čítaní kníh. Je predovšetkým o pochopení, skúsenosti a zodpovednosti.
Práve preto som sa rozhodol napísať tento príspevok, ktorý vznikol po veľmi príjemnom dni strávenom výučbou môjho kolegu a žiaka MVR Chárona.

Včera bol u mňa na výučbe a musím povedať, že to bol naozaj výnimočný deň. Veľmi ma potešilo, že prišiel maximálne pripravený. Mal poctivo naštudovaný materiál, premyslené otázky a bolo vidieť, že nad učivom rozmýšľal do hĺbky. Presne takto si predstavujem prístup človeka, ktorý chce v mágii napredovať. Nie iba čítať, ale chápať. Nie iba opakovať slová, ale hľadať ich skutočný význam.

O vnútornom tichu som už písal, ale túto tému považujem za tak dôležitú, že nech mi je odpustené, že na ňu opäť poukazujem. V mágii totiž existujú veci, ku ktorým sa musí človek vracať opakovane. Nie preto, že by ich nepochopil, ale preto, že ich musí prehĺbiť.