Úvod

Dnešným príspevkom začínam novú päťdielnu sériu zamyslení s názvom „Čo je mágia – kompletný sprievodca“. Počas nasledujúcich piatich dní sa spoločne pozrieme na to, čo mágia podľa môjho poznania a viac než štyroch desaťročí praxe skutočne je, čím sa odlišuje od rozšírených predstáv a aké miesto môže mať v živote človeka.

Aj napriek tomu, že som napísal knihy Život po smrti a Za závojom smrti, nad touto témou premýšľam dodnes.

Možno to niekoho prekvapí. Veď by sa mohlo zdať, že človek, ktorý venuje výskumu života po smrti celé desaťročia a napíše o tom knihy, už musí mať vo všetkom jasno.

Jednou z najčastejších otázok, ktoré si ľudia kladú od nepamäti, je: Čo sa s človekom stane po smrti?

Odpoveď na túto otázku hľadajú náboženstvá, filozofi aj duchovné smery po celom svete.
Zaujímavé pritom je, že hoci sa hinduizmus a budhizmus často spomínajú spolu ako náboženstvá reinkarnácie, ich pohľad na človeka, dušu a pokračovanie života je v skutočnosti veľmi odlišný.

Moje začiatky písania siahajú hlboko do minulosti. Ešte skôr, ako som napísal prvú vetu, som s veľkým nadšením čítal románové časopisy, ktoré vydávalo vydavateľstvo SMENA. Dodnes ich mám niekoľko odložených. Medzi nimi aj román Diablovo zlato od autora Chet Cunninghama, ktorého originál vyšiel už v roku 1980 a neskôr sa dostal aj k slovenským čitateľom.

Mnohí ľudia, ktorí sa začínajú zaujímať o mágiu, hľadajú predovšetkým techniky. Chcú vedieť, ako vykonať rituál, aké slová vysloviť, aké symboly použiť alebo akým spôsobom pracovať s energiou. Myslia si, že keď sa naučia dostatok postupov, stanú sa mágmi.

Podľa môjho názoru je to jeden z najväčších omylov.

Kto vie, ten robí. Kto nevie, ten učí? V mágii to neplatí

Staré porekadlo hovorí: „Kto vie, ten robí. Kto nevie, ten učí.“ Mnohí ho používajú ako kritiku učiteľov alebo ľudí, ktorí odovzdávajú svoje vedomosti druhým. V niektorých oblastiach môže toto tvrdenie vyvolať úsmev, v iných polemiku. Existuje však oblasť, v ktorej podľa môjho názoru jednoducho neplatí. Touto oblasťou je mágia.