Priatelia, z času na čas mi kladiete rôznymi formami rôzne otázky. Niektoré prichádzajú osobne, iné v správach, ďalšie počas rozhovorov pri stretnutiach alebo počas výučby. Často ide o podobné otázky, ktoré sa opakujú.
Rozhodol som sa preto tieto otázky zhrnúť. Možno totiž zaujímajú aj iných ľudí, ktorí sa nepýtajú priamo, ale premýšľajú nad podobnými vecami. A samozrejme zrejme zaujímajú aj odpovede.

S pribúdajúcimi rokmi praxe som pochopil jednu jednoduchú, ale nekompromisnú pravdu:
mág si musí veľa pamätať.
Mágia nie je iba o inšpirácii, nie je iba o rituáloch ani o knihách mágie.
Je to disciplína, ktorá si vyžaduje vnútornú výbavu. A pamäť patrí medzi jej základné piliere.

V oblasti mágie existujú témy, ktoré nemožno zaradiť medzi bežné duchovné zážitky ani medzi romantizované mystické predstavy. Patria do oblasti hraničných skúseností. Jednou z nich sú strážcovia medzi svetmi – vedomé princípy, bytosti alebo archetypálne energie, ktoré stoja na hranici realít.

Mágia, živé učenie a dogma – kde je hranica medzi stabilitou a stagnáciou

Nie tak dávno mi jeden mladý majster Spoločenstva Selekcia oznámil, že si pozastavuje členstvo. Samo o sebe by to nebolo nič výnimočné. V Spoločenstve Selekcia je úplne prirodzené, že si kolegovia z rôznych príčin pozastavia členstvo alebo spoluprácu úplne ukončia. Nie sme sekta. Platí zásada: kto slobodne prišiel, môže kedykoľvek slobodne odísť.

Mágia nie je statický systém. Nie je to uzavretá kniha, ktorá bola napísaná raz a navždy.
Mágia je živý organizmus. Vyvíja sa, reaguje na dobu, na vedomie ľudí, na zmeny civilizácie.
A práve z tohto pohybu sa rodí nový magický smer.

Mnohí si myslia, že nový smer vznikne tak, že niekto jednoducho vyhlási: „Od dnes učím niečo nové.“ Takto to však nefunguje. Skutočný magický smer sa nerodí z marketingu, ale z vnútorného tlaku poznania. Rodí sa z potreby reagovať na realitu, ktorú staré formy už nedokážu obsiahnuť.

Téma magickej pamäti duše patrí medzi najhlbšie otázky, ktoré si kladie každý mág, mystik aj hľadač pravdy. Prečo má niekto od detstva pocit, že „to už pozná“? Prečo niektoré symboly, rituály či miesta vyvolávajú silnú vnútornú odozvu, akoby boli dávno známe? A prečo sa niektorí ľudia prirodzene napoja na mágiu bez toho, aby sa ju museli zdĺhavo učiť od základov?