Otroci v mágii a paralelných svetoch: historický pohľad, energia a vedomé rozhodnutie

Úvod do témy otroctva v mágii

Teraz som sa rozhodol čo-to ozrejmiť o otrokoch. Túto tému by som začal históriou. Mnohí si pod týmto pojmom predstavíte niečo absurdné, neskutočné, zlé. Vo svojej podstate budete mať pravdu. Skúste sa však na to pozrieť inými očami.

Za dávnych dôb existovali iné kultúry a iné civilizácie, ktoré dnes môžete nazvať barbarskými. V tom prípade však máme aj my právo nazvať takto dnešnú kultúru, pretože na rozdiel od moderných náboženstiev sme sa my hlásili ku všetkým svojim technikám priamo.

Obeta, energia a pokrytectvo moderného sveta

Obetovanie bohom či bohu moderná kultúra nahradila formami, ktoré pôsobia menej drasticky – napríklad symbolickou obeťou cez chlieb, víno alebo zabíjaním zvierat. To sa považuje za prijateľnejšie, pretože v ich ponímaní zviera nemá dušu.

Ak sa na to pozrieme logicky, vzniká otázka: čo vlastne obetujú? Ak zviera nemá dušu, aký život tým bohom dávajú? Odpoveď, ktorú by ste dostali, je, že obetujú krv, teda energiu – život ako taký.

Tu som možno trošku odbočil, preto sa vrátim k podstate.

Kasty a hierarchia v pradávnych civilizáciách

V ponímaní pradávnej civilizácie existovalo niekoľko úrovní, ktoré by ste dnes nazvali kastami.

Najvyššiu kastu tvorili veľkňazi, ktorí zachovávali najtajnejšie rituály a zabezpečovali energetickú a životnú hierarchiu celej civilizácie.

Kňazi boli de facto asistenti veľkňazov. Poznali tajomstvá takmer v plnom rozsahu, no niektoré detaily im zostávali skryté, aby sa zachovala integrita techník len u najvyšších bytostí.

Pod nimi nasledovali nižšie kasty, kde každý mal svoje miesto a svoju zodpovednosť. Nešlo len o osobný život, ale o zodpovednosť za fungovanie života ako celku – vo svete aj mimo neho.

Prepojenie svetov a vznik nových foriem bytostí

Ak vezmeme do úvahy, že život existoval súbežne na viacerých úrovniach, je logické, že sa hľadal prienik medzi nimi. Tento proces sa začal na nižších úrovniach a postupne zasahoval aj vyššie.

Tým, že sa tieto svety prepájali, vznikal nový typ existencie a nové formy bytostí. Zároveň sme však cítili potrebu zostať prepojení s pôvodným paralelným svetom, ktorý bol zdrojom našej sily.

Postupne však dochádzalo k tomu, že pôvodný paralelný svet ustupoval do úzadia a čoraz viac sa rozvíjal nový paralelný svet – ten, z ktorého sa dnes inkarnujeme.

V tejto súvislosti vznikol aj fenomén, ktorý dnes poznáme ako:

• osudová krivka
• časopriestorová krivka
• špirála života

Ide o pohyb v čase a priestore, po ktorom sa snažíme napredovať.

Otroci ako vedomá súčasť systému energie

Vráťme sa teraz k tomu, čo vás zaujíma najviac – k otrokom.

Otroci nemali svoje životy predurčené v zmysle, že by boli nútení existovať bez možnosti voľby. V mnohých prípadoch si túto cestu vybrali sami.

Možno to znie absurdne, ale v kontexte celej civilizácie, kde bol každý závislý od každého, to bol prirodzený cyklus.

Tým, že žili ako otroci a boli obetovaní, dostávali sa priamo do prapôvodného paralelného sveta, kde mohli určitý čas existovať.

Naopak, klasickou smrťou by sa dostali len do paralelného sveta inkarnačného a nemohli by pokračovať ďalej.

Tento proces bol o:

• obetovaní sa pre druhých
• obetovaní sa pre vlastný vývoj
• vedomom rozhodnutí

Títo ľudia vedeli:

• čo robia
• prečo to robia
• aký má ich čin dôsledok

Porovnanie s modernými predstavami viery

Možno to znie extrémne, ale určité fragmenty podobného myslenia nájdeme aj dnes – napríklad v extrémnych náboženských formách, kde sa pracuje s myšlienkou obety výmenou za vyšší stav bytia.

Rozdiel je v tom, že v pôvodnej kultúre bol tento proces:

• vedomý
• riadený
• súčasťou systému

Život ako rola: sloboda medzi kastami

Môžete sa pýtať, či sa človek znovu narodil ako otrok alebo ako člen vyššej kasty. Odpoveď je: áno aj áno.

Bolo na jeho rozhodnutí, akú rolu si zvolí.

Veľkňaz sa mohol rozhodnúť pre život otroka.
Otrok si mohol vyskúšať život kňaza.

Je to podobné ako herec na javisku:

• jeden deň hrá kráľa
• druhý deň žobráka

Každý život je rola v divadle existencie, ktorú si duša vyberá.

Energia, spotreba a úloha otrokov v mágii

Ako som už uviedol pri paralelných svetoch, otroci odovzdávali časť svojej energie.

Kňazi a veľkňazi, ktorí pracovali na najvyššej úrovni, mali extrémnu spotrebu energie. Ich existencia sa dá prirovnať k systému:

jeden deň = jeden rok = 365 rokov

Znie to nepochopiteľne, ale ide o obraz toho, ako intenzívne pracovali s energiou a ako rýchlo ju spotrebovávali.

Čas, ako ho poznáme, je do veľkej miery konštrukt tejto civilizácie. V skutočnosti ide o tok energie a jej spotrebu.

A tu prichádza jednoduché prirovnanie:

Nemôžeme porovnávať kolibríka so slonom podľa množstva potravy.
Môžeme ich však porovnať podľa:

• výdaja energie
• potreby doplnenia energie

A práve tu platí základný princíp mágie:

koľko energie vydám, toľko jej musím prijať

Nezáleží na tom, či som „kolibrík“ alebo „slon“.
Ak pracujem s veľkou energiou, musím ju aj dopĺňať.

Záver: pochopenie otroctva ako súčasti systému mágie

Ak sa na túto tému pozriete bez emócií a predsudkov, pochopíte, že otroctvo v tomto kontexte nebolo len o útlaku.

Bolo to:

• súčasťou energetického systému
• vedomým rozhodnutím
• nástrojom prepojenia svetov
• cestou vývoja

Mágia pracuje s energiou, rovnováhou a výmenou. A v tomto systéme mal každý svoje miesto – bez ohľadu na to, či bol veľkňaz alebo otrok.