Vôľa duše a jej vplyv na život, karmu a prežívanie – kto v nás rozhoduje? – Pohľad druhý.

V mágii často skúmame, kto v skutočnosti vedie náš život:
duša, rozum, vôľa, karma, či osud?
Sme len súhrnom minulých rozhodnutí, alebo máme možnosť meniť to, čo sa zdalo dané?

Duša a jej vôľa – tichý zámer bytia

Áno, duša má vôľu – ale nie takú, akú pozná myseľ.
Vôľa duše nie je hlasná, nepresviedča nás ani nebojuje. Je to vnútorný zámer, tichý tok, ktorý smeruje k vývoju, rovnováhe a múdrosti.
Táto vôľa nás nevedie podľa túžob ega, ale podľa hlbšej potreby učenia sa, vyrovnávania starých karmických vzorcov a prebúdzania vedomia.

Odklon z magickej cesty – blúdenie, alebo vyššia vôľa?

Stáva sa, že človek sa roky venuje mágii, intenzívne študuje, cvičí, vníma jemné svety – a potom odrazu odíde, zmení smer, zanechá všetko, čo dovtedy tvoril.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že stratil smer, že jeho duša „prestala volať“. Ale skutočnosť môže byť oveľa jemnejšia.

Odbočenie nemusí byť chybou – môže to byť úsek cesty, ktorý duša potrebuje prežiť, aby sa neskôr vrátila silnejšia, hlbšia a vedomejšia.
Nie každé ticho je opustenie. Niekedy duša stiahne energiu z aktívnej služby, aby sa mohla cez skúsenosť oddelenosti uistiť o svojom smere.

Niekedy je to však aj rozum – ego – ktoré pod tlakom sveta, pohodlia, alebo strachu uhýba z duchovnej cesty. Vtedy nejde o vôľu duše, ale o obranu osobnosti, ktorá ešte neunesie hĺbku transformácie, ktorú cesta mágie vyžaduje.

Kľúčová otázka znie:

Odbočil som preto, lebo duša ma viedla inam?
Alebo som sa vyhol tomu, čo som mal prejsť?

Rozlíšenie prichádza v tichu, v kontemplácii, v spätných zrkadlách života.

Karma ako prúd korekcie

Ak sa človek odkloní od zámeru duše, karma nezasiahne ako trest – ale ako návratový prúd.
Začnú sa diať udalosti, ktoré nás jemne či prudko smerujú späť k tomu, čo bolo pôvodným zámerom.
V mágii hovoríme:

„Ak si bol raz povolaný, ticho duše ťa aj v temnote nájde.“

Kto odíde, no neodstrihne niť s vyšším vedomím, sa môže vrátiť. A často sa vracia silnejší, lebo prešiel cez skúsenosť vzdialenosti a pochopil cenu duchovnej cesty.

Súlad medzi dušou a osobnosťou – kedy rozhodujeme správne?

Pravda je v súlade.
Keď sa osobná vôľa – tvoja každodenná rozhodovacia sila – spojí so zámerom duše, nastáva hlboký vnútorný mier.
Vtedy má aj karma inú chuť – nie je bremenom, ale cestou premeny.
Život sa stáva spoluprácou medzi svetlom zhora a vedomím tu dolu.

Záver

Duša má vôľu. Rozum má silu konať.
Keď sa od seba oddelia, vzniká rozpor, únava, odklon.
Keď sa spoja, vzniká sila, ktorá mení karmu, vedie vedome, a tvorí život v súlade s tým, čo má prísť.

Nie každé vzdialenie je pád.
A nie každé zotrvanie je vernosť.
Ale každé rozhodnutie je možnosťou, ako sa priblížiť k tomu, kým sme boli stvorení byť.