Úvod

Cesta mága nie je cestou rýchlej sily ani rýchleho poznania. Mágia je proces hlbokej vnútornej transformácie, ktorý dokáže prejsť len málokto. Prečo je v mágii veľa povolaných, ale málo vyvolených? A čo v skutočnosti znamená byť skutočný mág? Tento článok vysvetľuje rozdiel medzi záujmom o mágiu a skutočnou cestou mága.

Prečo je v mágii veľa povolaných, ale málo vyvolených? Hlboký pohľad na cestu mága, duchovnú transformáciu, zodpovednosť a skutočný význam mágie v živote človeka.

Prečo táto veta patrí k mágii

Myšlienka „Veľa je povolaných, málo je vyvolených“ má v mágii mimoriadne presný význam.
Mágia nikdy nebola cestou pre masy. Nie preto, že by bola uzavretá. Ale preto, že skutočná mágia mení človeka od základov.

Mnoho ľudí cíti fascináciu mágiou. Mnoho ľudí cíti energiu, citlivosť na priestory, intuíciu alebo zvláštne vnútorné poznanie. Toto je povolanie. Ale povolanie ešte neznamená, že človek prejde cestu mága.

Mágia totiž nie je len učenie techník. Mágia je proces, ktorý postupne rozoberá staré vrstvy osobnosti a buduje nové.

Preto je veľa povolaných. Ale málo je vyvolených.

Kto je povolaný k mágii

Povolanie k mágii sa často objavuje už v detstve. Niektorí ľudia majú pocit, že realita nie je len to, čo vidia. Vnímajú energie miest. Cítia atmosféru ľudí. Majú silnú intuíciu. Vnímajú paralelné vrstvy reality ako niečo prirodzené.

Takýto človek má predispozíciu.

Ale mágia nie je o predispozícii. Mágia je o tom, čo človek urobí s týmto darom.

Mnohí ľudia sa zastavia pri fascinácii. Niektorí idú ďalej. A len málokto vydrží.

Prvá skúška mága – stretnutie so sebou

Skutočná mágia veľmi rýchlo privedie človeka k sebe samému. K vlastnému tieňu.
K vlastným slabostiam. K vlastným strachom.

Mágia nefunguje na úteku pred sebou.
Mágia funguje len pri absolútnej pravde voči sebe.

Pre mnohých je toto bod, kde cesta končí.

Nie preto, že by neboli schopní.
Ale preto, že nie sú pripravení vidieť seba bez ilúzií.

Druhá skúška – strata starého sveta

Keď človek vstúpi hlbšie do mágie, mení sa jeho vnímanie reality. Menia sa vzťahy.
Mení sa pohľad na život. Mení sa systém hodnôt.

Nie každý je pripravený opustiť staré istoty.

Mágia často znamená samotu. Nie fyzickú. Ale vedomostnú. Vnímajúcu. Duchovnú.

Vyvolený mág pokračuje aj vtedy, keď starý svet prestáva dávať zmysel.

Vyvolený mág – kto to v skutočnosti je

Vyvolený mág nie je vybraný človek. Nie je to titul. Nie je to hodnosť.

Vyvolený mág je ten, kto prejde cestou a nezlomí sa.

Je to človek, ktorý dokáže niesť poznanie, dokáže niesť zodpovednosť, dokáže niesť silu bez potreby ju dokazovať a dokáže pracovať s mágiou bez toho, aby sa ňou nechal pohltiť.

Vyvolený mág chápe, že mágia nie je nástroj moci. Je to nástroj rovnováhy.

 „Vyvolený“ znamená aj napr. to, že ja som už odmala bol nájdený starými mágmi a ja hľadám ďalších mágov napr. zo spoločenstva Anách…

Mágia a ilúzia sily

Jedna z najnebezpečnejších pascí mága je pocit výnimočnosti.

Keď mág začne cítiť energiu, schopnosti, vplyv na realitu, môže vzniknúť ilúzia moci.

Tu sa láme cesta.

Mág, ktorý ide po moci, zvyčajne skončí.
Mág, ktorý ide po poznaní, prežije cestu.

Skutočný mág a zodpovednosť

Každý stupeň vývoja mága znamená väčšiu zodpovednosť.

Za energie.
Za ľudí.
Za reality, do ktorých vstupuje.
Za následky práce s energiou.

Vyvolený mág si uvedomuje, že každá magická práca zanecháva stopu.

Prečo mágia nie je pre každého

Mágia nie je hra. Nie je hobby. Nie je únik z reality.

Mágia znamená vidieť pravdu. Aj keď bolí. Aj keď mení život. Aj keď búra ilúzie.

Mnoho ľudí chce mystiku.
Menej chce pravdu.

Skúšky na ceste mága

Každý skutočný mág prejde obdobím pochybností, kríz, straty smeru, pochybností o sebe aj o mágii.

Vyvolený mág ide ďalej.

Nie preto, že je silnejší.
Ale preto, že chápe, že cesta má zmysel.

Mág ako stabilizačný bod reality

Najvyššia úroveň mága nie je o sile. Je o stabilite.

Skutočný mág stabilizuje priestory. Stabilizuje ľudí. Stabilizuje energetické polia.

Skutočný mág nemusí dokazovať svoju silu. Jeho prítomnosť ju vytvára.

Moderný svet a ilúzia rýchlej mágie

Dnešná doba vytvára ilúziu, že mágia môže byť rýchla, jednoduchá a bez práce.

To nie je pravda.

Skutočná mágia je pomalá.
Skutočná mágia je proces.
Skutočná mágia je cesta života.

Ako spoznať skutočného mága

Nie podľa slov.
Nie podľa titulov.
Nie podľa rituálov.

Ale podľa toho, či prináša stabilitu, pokoj a rovnováhu.

Prečo je dobré, že vyvolených je málo

Mágia je sila.
A sila bez etiky je nebezpečná.

Preto je prirodzené, že skutočných mágov je málo.

Budúcnosť mágie

Budúcnosť patrí mágom, ktorí budú stabilizovať reality, chrániť vedomie ľudí, učiť zodpovednú prácu s energiou a prepájať duchovné poznanie s realitou života.

Hlbšia filozofická rovina mágie

Skutočný mág časom pochopí, že mágia nie je o tom meniť svet.
Mágia je o tom chápať svet.

A čím viac ho chápe, tým menej potrebuje zasahovať.

Záver

„Veľa je povolaných, málo je vyvolených“ v mágii znamená, že mnoho ľudí cíti volanie mágie, ale len málokto sa stane mágom v pravom zmysle slova.

Mágia si nevyberá podľa túžby.
Mágia si vyberá podľa schopnosti niesť ju.

A skutočný mág to vie.

PS pre čitateľov

Cesta mága je cesta postupného rastu. Nie rýchlej sily ani rýchlych schopností. Mágia je jazyk medzi realitami a len ten, kto sa ho učí s pokorou, ho môže používať bezpečne.

V príbehovej forme som opísal cestu mága – Trevor I. a Trevor II. a vývin mága v knihe Seth cesta mága.

PS2

Téma cesty mága, transformácie vedomia a skutočného významu magickej práce je súčasťou hlbšieho učenia mágie a práce s paralelnými realitami, ktoré sa rozvíjajú vo vyšších stupňoch magickej praxe.

Dodatok: Čo ma ku napísanie tohto príspevku viedlo?

Pred vyše tridsiatimi rokmi ma jedného slnečného letného dňa vyhľadal jeden mladý muž – ešte nemal ani strednú školu ukončenú mal tak asi osemnásť devätnásť rokov.
A stretnutie s ním sa pokúsim opísať čo najvernejšie tak, ako sa vtedy odohralo.

„Ahoj,“ oslovil ma. „Ty si Ašarat?“ (Rovno mi tykal)
„Áno, som,“ odpovedal som.

Chvíľu si ma prezeral a potom pokračoval slovami, ktoré ma v tom momente skôr prekvapili a pobavili než urazili. Povedal mi, že ako sedliak z dediny si nemôžem dovoliť tvrdiť, že rozumiem mágii, a že mi vraj ešte stále seno a slama trčia z topánok. Dodal, že oni v meste sú na tom inak a že práve oni mágii naozaj rozumejú. Bol presvedčený o svojej odbornosti a o tom, že práve on patrí medzi tých, ktorí mágii skutočne rozumejú.

Citujem presne, lebo si to dodnes presne pamätám:
„Počúvaj ty sedliak z dediny, čo ti seno a slama trčia z topánok, ako si ty môžeš dovoliť tvrdiť, že rozumieš mágii. My v meste, čo sa tým zaoberáme, my jej rozumieme, ale takýto sedliak to byť nemôže.“

Zostal som chvíľu stáť v údivu a potom som sa ho pokojne opýtal:
„Mohol by si sa mi predstaviť a povedať, kto si a čo vlastne chceš?“

Predstavil sa a ukázalo sa, že pochádza zo susedného okresného mesta, vzdialeného približne desať kilometrov odo mňa – kde som pracoval.

Pozval som ho do svojej pracovne, posadil som ho a začali sme sa rozprávať pokojnejšie.
Napriek tomu stále trval na tom, že je veľký odborník a že ja som preňho len „človek z dediny a sedliak, čo teda ničomu nemôže rozumieť.“

Cez mágiu rýchlo stratil dych a tak sa napokon pokúsil ma presvedčiť aj cez náboženské argumenty.
Lebo mi vysvetlil, že chodí aj do kostola a pozná sa farármi.
Bez potreby čokoľvek dokazovať som si vypočul, čo hovorí, a bolo zrejmé, že ani v tejto oblasti na mňa vedomosťami nestačil. Vtedy mi napadla myšlienka.

Povedal som mu:
„Počúvaj, ..xy. Ak sa už tak veľmi opieraš aj o náboženstvo, vezmime Bibliu, náhodne ju otvoríme, položím prst na text a to, čo tam bude, nech nám dá odpoveď o tom kto si ty a ako to s tebou je.“

Prekvapilo ho, že mám doma Bibliu. Vyjadril veľký údiv nad tým, že ju vôbec vlastním, ale súhlasil, že Biblia nám dá o ňom odpoveď. Vytiahol som ju z knižnice a pred jeho očami, pod jeho dohľadom, som ju náhodne otvoril a zase úplne len tak náhodne som položil prst na stránku.

A tam stálo:
„Veľa je povolaných, málo je vyvolených.“

Zostal v úprimnom šoku.

Rozhovor potom pokračoval a nakoniec to dospelo do bodu, že sa na určitý čas stal členom Selekcie a aj mojím žiakom.

Po čase však odišiel spolu s jedným bývalým členom, ktorý sa od Selekcie oddelil.
Dôvod bol jednoduchý. U mňa zložil skúšky na Majstra až na druhý pokus, zatiaľ čo ten človek mu okamžite ponúkol titul rovno Veľmajstra v RKM – Rád Krištáľového Meča. (Ten založil s tým, že mi oznámil, že keď Selekcia zanikne, on tam preberie ľudí. On aj jeho RKM boli po pár mesiacoch minulosťou, my sme tu dodnes.)

Nezotrval tam dlho. Ten bývalý kolega ho napokon zo svojej skupiny vylúčil. Následne sa pokúsil vrátiť späť ku mne. Trval však na tom, že sa chce vrátiť ako uznaný Veľmajster Selekcie.

Asi nemusím dodávať, že sme sa nedohodli.

A tento príbeh sa skutočne stal. Niektoré okolnosti zámerne nerozpisujem, pretože pre podstatu nie sú dôležité. Ak by však kolegovia mali záujem, viem ich v internom prostredí rozvinúť podrobnejšie.

Táto spomienka ma po rokoch utvrdila v tom, že slová „veľa je povolaných, málo je vyvolených“ nie sú len vetou z textu, ale realitou života, učenia a cesty mága.
Do Selekcie prišlo za vyše tridsať rokov veľa povolaných, ale ostalo málo – ostali tí vyvolení.

A bolo by ich viac, keby ich neodradilo to, že nejde o kurz na jeden víkend, ale o cestu, na ktorej sa treba učiť dlhodobo. Hoci každý vie, že stredná škola trvá štyri roky, kým človek dosiahne maturitu, a vysoká škola štyri až šesť rokov v závislosti od typu školy a formy štúdia. A tu by mnohí chceli všetko hneď a bez času potrebného na dozretie.