Každý mág, ktorý sa vydá na cestu poznania, raz vstúpi do ticha, v ktorom neznie žiadne slovo, rituál prestáva fungovať a svetlo, ktoré ho sprevádzalo, náhle zmizne. Tomuto obdobiu sa hovorí temná noc duše. Je to chvíľa, keď duša zostane sama so sebou, zbavená všetkých opôr, symbolov i istôt.
Nie je to trest, ale zasvätenie – skúška, ktorá preverí, či mág dokáže zostať verný svetlu aj v čase, keď ho necíti.

Temná noc duše prichádza neočakávane. Niekedy po období veľkej duchovnej práce, inokedy po silnom rituáli alebo v momente osobnej krízy. Zdanlivo sa všetko zastaví – energia neprúdi, meditácie sú prázdne, slová nefungujú. Mág, ktorý bol zvyknutý cítiť spojenie s vyššími svetmi, sa ocitá v prázdnote. Prichádza pochybnosť, ktorá sa dotýka samotného zmyslu cesty.

No práve táto prázdnota je posvätná. V nej sa duša odlupuje od všetkého, čo nie je skutočné.
Staré vrstvy ega, predstáv a očakávaní sa rozkladajú, aby sa mág mohol zrodiť znova.
V skutočnosti sa nestráca spojenie – len sa mení jeho forma. Tam, kde predtým cítil prítomnosť bohov, učiteľov alebo sprievodcov, teraz nachádza iba seba.
A to je prvý krok k skutočnému zasväteniu.

Temná noc duše je čas mlčania. Počas výučby som tento stav často nazýval práve týmto menom a žiakov som naň opakovane upozorňoval. Čas mlčania môže v mágovej kariére nastať kedykoľvek.
Keď sa objaví, všetko sa akoby zastaví – rituály, intuícia, spojenie s energiou. A predsa to nie je strata, ale súčasť vývoja.

Čas mlčania môže mať dva pôvody.

Prvým je vnútorný prerod mága, keď duša prechádza hlbokou premenou a mení svoju vibračnú úroveň. Vtedy sa ticho stáva bránou – duša sa ponára do hĺbky, aby sa zrodila zrelšia, silnejšia a čistejšia.

Druhým je ochranný faktor tela. Niekedy sa totiž stane, že telo, preťažené energiou alebo oslabené chorobou, sa automaticky prepne do režimu ticha, aby sa chránilo. Zastaví prúdenie magickej energie, čím zabráni ďalšiemu vyčerpaniu. Keď sa telo zotaví a rovnováha sa obnoví, spojenie s energiami sa vráti.

Oba stavy – vnútorný prerod aj ochranné mlčanie tela – sa môžu javiť rovnako, no ich podstata je odlišná. Pri prvom sa mení vedomie mága, pri druhom sa len telo dočasne uzatvára, aby sa mohlo uzdraviť. Mnohí sa tohto obdobia boja, lebo môže trvať aj niekoľko mesiacov, ale je to prirodzené.
Aj zem musí odpočívať, kým znovu prinesie úrodu.

Mág mlčí nie preto, že by nemal čo povedať, ale preto, že všetko, čo by vyslovil, by ešte patrilo starému svetu. Slová v tomto období strácajú silu, pretože energia prechádza vnútornou premenou. Mlčanie sa stáva bránou. Kto ho prijme, začne počuť hlas duše, ktorý dovtedy prehlušovala aktivita mysle.

Z duchovného hľadiska ide o obdobie, keď sa vnútorné svetlo presúva do hĺbky.
To, čo bolo viditeľné navonok, sa teraz sústreďuje vo vnútri. Duša akoby sa ponárala do vlastného tieňa, aby objavila prameň, z ktorého vychádza jej sila.
Práve v tme vzniká nové svetlo – čisté, tiché, pravdivé.

Pre mága je temná noc duše okamihom skutočného zasvätenia. Kým doteraz poznával zákony, symboly a rituály, teraz sa učí dôverovať tichu. Učí sa, že mágia nie je len čin, ale aj bytie.
V tme sa rodí jeho vnútorný majster – nie ako postava, ale ako vedomie, ktoré prestáva byť závislé od vonkajších síl.

Niektorí mágovia sa tohto obdobia boja, pretože sa zdá, že všetko sa rúca.
Ale múdry mág vie, že práve rozpad je začiatok novej rovnováhy.
Duša sa zbavuje toho, čo už nepotrebuje, aby mohla prijať vyššiu formu svetla.
Po tejto skúške sa mág mení. Jeho energia je tichšia, no mocnejšia. Nepotrebuje dokazovať, že niečo vie – vie, že je tým, čo hľadá.

Temná noc duše trvá tak dlho, ako je potrebné. Nedá sa urýchliť, pretože jej rytmus určuje samotná duša. Keď skončí, prichádza svetlo iného druhu – nie oslepujúce, ale hlboké a stále.
Mág z nej vychádza zrelší, pokornejší a tichší. Jeho pohľad na svet sa mení – pochopil, že aj tma má svoj zmysel.

Temná noc duše je preto darom v prestrojení. Kto ju prejde, stáva sa majstrom vlastnej tmy.
Vie, že svetlo nie je niečo, čo prichádza zvonka – ale vedomie, ktoré horí vnútri, aj keď sa zdá, že zhaslo.

PS:
V učení Selekcie sa temná noc duše považuje za nevyhnutný krok duchovného rastu.
Je to okamih, keď sa duša oddeľuje od svojich tienistých vrstiev a stáva sa čistým vedomím.
Mág, ktorý v tme mlčí, sa učí počúvať – a práve v tom tichu vzniká pravé spojenie so svetlom.

PS2:
Mág má vlastne dve polohy – prvú, keď hovorí: vtedy koná, učí a je aktívny.
A druhú, keď mlčí: vtedy, ak má koho, učí maximálne teóriu, pretože je v období času mlčania.