• Predslov

Keď dnes držíte v rukách techniku mágie, vidíte hotový a jasne zapísaný postup.
Len málokto si však uvedomí, akú cenu som musel zaplatiť ja, aby takáto technika mohla vzniknúť.
V začiatkoch svojho bádania som neraz po pokusoch ležal celé dni chorý, vyčerpaný a otrasený.
Pri jednej zo zasväcovacích techník som sa dokonca „odpálil“ na celé pol roka, kým som sa dokázal vrátiť späť k práci s energiami. A to hovorím len o technikách na úrovniach HS1 až HS6.
Predstavte si, aké náročné sú potom techniky pre Veľmajstrov, Kňazov a Veľkňazov.
Za každou funkčnou technikou sú mesiace až roky pokusov, omylov a bolestivých skúseností.
Preto si veľmi vážim každého kolegu, ktorý dokáže priniesť do mágie niečo nové – lebo viem, čo to stojí.
Sám som zaplatil daň, ktorú už iní platiť nemusia. Stačí, ak sa budú držať toho, čo som zapísal do Kníh mágie, a dodržia to, čo bolo vytvorené. Bola to cesta bolestivá a aj dnes je môj zdravotný stav dôkazom toho, že mágia nič neodpúšťa.

Moje osobné slová na úvod

Keď sa dnes žiaci učia magickú techniku, pôsobí to, akoby tu bola odjakživa – jasne zapísaná v Knihe mágie, krok za krokom vysvetlená a overená praxou. Otvoria zápisník či knihu a majú pred sebou hotovú cestu, ktorá ich vedie bez väčších úskalí. Len málokto si však uvedomí, že cesta k tejto technike bola zápasom – so slabosťami tela, s hranicami energie a so silami, ktoré nie vždy prijali nové smerovanie pokojne.

Osobná skúsenosť bolesti a pádu

V úvodoch môjho bádania a skúšania nových techník to nebolo vôbec jednoduché.
Neraz som po prvých pokusoch skončil chorý. Pamätám si, ako som celé dni nedokázal vstať z postele, ako mi bolo ťažko, telo bolelo a energia vo mne akoby sa rozpadala na kusy.
Boli dni, keď som tri dni musel doslova preležať, pretože moje telo neznieslo nápor.
Nebola to obyčajná únava, ale dôsledok toho, že som nevedel hneď trafiť tú správnu „vlnovú dĺžku“. Keď človek nesprávne naladí svoju energiu, prúd síl, s ktorým pracuje, sa obráti proti nemu.
Nie je to trest, ale prirodzený následok disharmónie.
Energia, ktorá mala plynúť a liečiť – či riešiť sa stane ostrou hranou, ktorá poreže samotného mága.
Takéto pády som prežil viackrát. A predsa som cítil, že práve toto je cesta.
Každá choroba, každé oslabenie ma naučilo viac, než by som sa dočítal v akejkoľvek knihe, ale o tomto vlastne žiadna kniha nepíše.

Hľadanie správnej vlnovej dĺžky

Trvalo veľmi dlho, kým som sa dokázal správne naladiť. Všetko v mágii stojí a padá na vibráciách – na tom, či sa duša zosúladí s tým, čo chce uchopiť. Ak nie, technika je slepá, alebo nebezpečná.
Tento proces bol ako učiť sa nový jazyk, kde každá nesprávna slabika spôsobí chaos.
Rovnako ako hudobník musí nájsť správny tón, aby skladba znela harmonicky, mág musí nájsť presnú vlnovú dĺžku, na ktorej sa stretne jeho duša s energiou vesmíru.

Čím viac som vytrval, tým jasnejšie som cítil, že sa približujem k niečomu funkčnému.
Ale cesta bola dlhá. Mesiace, niekedy roky skúšania, kým sa technika stala stabilnou.
Každý neúspech bol pritom lekciou, ktorá ma učila presnejšiemu vnímaniu.
Postupne som pochopil, že nájsť správnu vlnovú dĺžku neznamená len technicky doladiť energiu, ale aj sám seba vnútorné očistiť a pripraviť. Len tak sa mohla duša zosúladiť s tým, čo jej bolo určené.

Je to podobné ako pri zasvätení – človek sa učí naladiť na vyšší stupeň vedomia.
Ak sa nepodarí zachytiť správnu vlnovú dĺžku, zostane pred bránou, ktorá sa neotvorí.
No ak sa naladenie podarí, zasvätený vstúpi do priestoru, kde sa stretne s novou silou a poznaním, a od tej chvíle sa jeho vnútorný svet navždy zmení.

Pretavenie do písomnej podoby

Keď sa technika konečne podarila, neznamenalo to koniec práce.
Ďalšou etapou bolo pretavenie skúsenosti do písomnej podoby.
A to je proces, ktorý sa často podceňuje.

Magická technika, ktorá funguje v praxi, musí byť zároveň bezpečná pre tých, ktorí ju budú robiť po mne. To znamenalo, že som nemohol zapísať len vlastný zážitok. Musel som hľadať univerzálne slová a kroky, ktoré povedú aj iného človeka, s inou karmou, inou silou, inou dušou.

Každé slovo, každý krok musel byť zvažovaný tak, aby sa minimalizovalo riziko nesprávneho pochopenia. Neraz som celé pasáže prepisoval nanovo, skúšal ich s mojimi žiakmi, pozoroval ich reakcie, a podľa toho dopĺňal či opravoval postupy.

Tak sa z intuície a osobného zážitku stala funkčná technika – taká, ktorá stojí pevne, nesie výsledok a zároveň chráni tých, čo ju použijú.

Práve preto som napríklad Knihu mágie rozširoval niekoľkokrát.
Aj ja som sa počas rokov učil tak, ako som učil svojich žiakov, a zisťoval som, kde je potrebné niečo rozšíriť, doplniť alebo úplne preformulovať. Preto sa moja Kniha mágie nikdy nestala uzavretým dielom – bola a je stále živým prvkom, ktorý rastie spolu so mnou a so spoločenstvom, pre ktoré bol písaný.

Úplne prvá verzia mala približne 50 strán, zatiaľ čo posledná verzia dosiahla rozsah až 1300 strán.
Aj na tomto rozdiele je jasne vidieť, ako som ja osobne rástol, ako som postupne chápal, čo treba zmeniť, aby som správne učil, a ako sa spolu so mnou vyvíjala aj samotná cesta mágie v Selekcii.

Živá kniha je zároveň zrkadlom vývoja celej Selekcie. To, čo sa do nej pridávalo a čo sa v nej menilo, odrážalo nielen moju osobnú cestu, ale aj cestu všetkých, ktorí kráčali po boku so mnou.
Každé rozšírenie bolo zároveň rozšírením vedomia spoločenstva. Preto Kniha mágie nie je iba môj spis, ale aj svedectvo o vývoji, dozrievaní a sile Selekcie ako celku.

A potom zrazu nastal čas, na impulz mojej kolegyne Vhiolynty, a vznikla aj druhá Kniha mágie o rozsahu 820 strán. Bola to prirodzená potreba zachytiť ďalšie poznanie, staré skúsenosti a rásť spolu s učením.
Keď sa dnes obzriem späť, myslím si, že v našej krajine niet mága, ktorý by zanechal po sebe taký rozsah práce pre svojich nasledovníkov. No nehovorím to z pýchy, ale z vďačnosti – pretože som to robil a stále robím rád.

A práve v tom je ukrytá sila – že dielo, ktoré vzniká s láskou a oddanosťou, sa stáva mostom pre ďalšie generácie. Knihy sú síce napísané mnou, no žijú v každom, kto z nich čerpá. A kým budú čítané a používané, budú naďalej rásť, rovnako ako rastie samotná mágia.

Extra náročné techniky – zasvätenia, mantry a karma

Nie všetky techniky sú rovnako náročné. Sú také, ktoré vznikajú relatívne ľahšie – jednoduché ochranné rituály, základné vizualizácie či základné energetické cvičenia.
A potom sú také, ktoré skúšajú mága na hranici jeho síl.

Medzi najnáročnejšie techniky, ktoré som kedy tvoril, patrili určite zasväcovacie techniky.
Pamätám si veľmi dobre, ako som sa raz pri týchto pokusoch doslova „odpálil“.
Energetický náraz bol taký silný, že ma na dlhých šesť mesiacov vyradil z práce.
Nedokázal som pracovať s energiami, nedokázal som sa sústrediť na mágiu – všetko sa predo mnou zavrelo. Až po pol roku sa brány znovu otvorili. Bola to jedna z najťažších lekcií môjho života, no aj skúška, ktorá preverila, či mám silu pokračovať.

Techniky zasväcovacie však boli nevyhnutné, ak sme chceli pokračovať a nie sa len spoliehať a čakať, v kom sa sila mágie sama prebudí. Boli totiž jedinci, ktorí boli predurčení stať sa mágmi, no ich sila bola akoby zablokovaná. Zasvätenie tento blok odstraňuje a umožňuje im, aby sa ich vnútorný potenciál rozvinul naplno. Iným zasa pomáha zasvätenie vytvoriť prvé pevné spojenie so silami mágie a zaradiť sa tak na cestu, ktorá by bez tohto impulzu zostala pre nich zatvorená.

Ďalšou kategóriou, ktorá si vyžiadala nesmierne úsilie, boli mantry.

Sfunkčniť mantru nie je jednoduché – nejde len o zvuk, ale o spojenie zvuku s archetypom, energiou a vibráciou. Nesprávne vyslovená mantra je prázdna, alebo dokonca škodlivá. Nájsť presný tvar slov, presnú melódiu hlasu a rytmus, ktorý otvorí bránu energie, bolo dlhé a bolestivé hľadanie.
Často to znamenalo opakovať jeden jediný zvuk celé hodiny, hľadať správnu výšku hlasu a zistiť, pri akom tempe sa otvorí to, čo má byť otvorené. Až keď sa zvuk zosúladil s vnútornou vibráciou archetypu, mantra nadobudla silu.

Podobne to bolo aj s kliatbami. Technika kliatby nie je hra – text musí byť presne nastavený, inak sa sila obráti proti pisateľovi. Každé slovo je ako nôž, ktorý môže porezať toho, kto s ním manipuluje. Trvalo dlho, kým som dokázal vytvoriť texty, ktoré fungovali spoľahlivo, a zároveň som vedel, ako ich bezpečne použiť. Pri kliatbach sa skúška spoľahlivosti nerobí na ľahko – človek si musí byť istý, že ich sila nebude nekontrolovateľná, že sa nenavráti späť ako bumerang.

Mantry a kliatby majú spoločné to, že obe pracujú s jazykovým kódom reality.
Jedny otvárajú brány k vyšším energiám a duchovným archetypom, druhé uzatvárajú, viažu a pôsobia ako mocný nástroj zásahu. A práve preto ich tvorba patrí medzi najťažšie úlohy mága – vyžaduje nesmiernu disciplínu, schopnosť rozlišovania a ochotu prijať následky, ak sa spraví čo i len malý krok vedľa.

Takto bolo napríklad mimoriadne dôležité vytvoriť zapečatenie a odpečatenie priestoru.
Zapečatenie chránilo miesto pred cudzími silami, nežiaducimi bytosťami alebo prienikmi z paralelných svetov, kým odpečatenie umožnilo bezpečný návrat k prirodzenému stavu.
Bez presne nastavenej mantry alebo kliatby by tieto techniky neboli funkčné – a miesto by zostalo buď úplne otvorené, alebo nezvratne uzavreté.

Tieto techniky sa nepoužívali len pri veľkých rituáloch či pri práci na portáloch, ale aj pri bežnej ochrane pri práci s energiami. Každý mág vie, že ak vstupuje do priestoru, kde sa pracuje s jemnými silami, je potrebné ho najskôr zapečatiť, aby bol chránený, a na konci správne odpečatiť.
Len tak zostane práca čistá a bezpečná.

A v neposlednom rade – technika Zásahu do karmy.

Tu už mág pracuje nielen s energiami živých, ale aj so samotným záhrobím.
Je to technika, kde sa dotýka cesty duší po smrti, zasahuje do karmických väzieb a mení osudy ľudí.
To je obrovská zodpovednosť. Každý nesprávny krok tu znamená nielen energetickú chorobu, ale aj karmický dlh, ktorý sa môže preniesť na mága samotného.

Na tejto technike som pracoval sústavne dlhých osem mesiacov bez ustania.
Pri jej vytváraní bol každý deň skúškou – neraz som ráno nevedel, či vôbec vstanem a či popoludní nájdem silu pokračovať, alebo nie. Technika ma ničila, vysávala zo mňa energiu, no aj tak som sa nevzdal. Som tvrdohlavý človek v znamení Býka, a práve táto tvrdohlavosť mi nedovolila prestať.

Skôr, než som ju predviedol ako oficiálnu techniku v Spoločenstve Selekcia a použil prvýkrát na klientovi, som ju opakovane skúšal s dobrovoľníkmi. Netrúfol som si ohroziť členov Selekcie, a preto všetko riziko padlo na mňa. Tieto pokusy ma zdravotne ničili, no vďaka nim som ju nakoniec vycizeloval do bezpečnej a funkčnej podoby.

Keď som túto formu magickej techniky Zásahu do karmy aplikoval po prvý krát, mal som strach aby sa niekomu niečo zlé nestalo.
Samozrejme som vytvoril ochranné zóny, ale ako sa hovorí „môžeš vytvoriť čo chceš ak sa nájde niekto kto to nerešpektuje“ – a tak sa aj stalo jeden mladý majster sa rozhodol, že on už toho vie dosť, aby mohol „skúmať a skúšať“ a tak sa začal na to čo som tam privolával nalaďovať a naciťovať a vciťovať.
Výsledok bol, že natiahol do seba bytosť či jej fragment a o dva dni už bol u mňa pre pomoc lebo sním bolo zle nedobre.
A ja som to potom ďalšie tri dni z neho odstraňoval než som ho toho zbavil.
To je výstraha pre všetkých – robte len to, čo vám vaša úroveň HS umožňuje, inak sa dostanete do problémov.

Dnes ju robia moji nasledovníci – bývalí žiaci, dnes kolegovia – bezpečne, bez ohrozenia.
Ja som však zaplatil vysokú daň, než sa z nej stala technika, ktorá slúži ľuďom a Selekcii bez rizika.

A to všetko, čo teraz opisujem, sú ešte techniky na úrovniach HS1 až HS6.
Predstavte si, aké náročné sú potom techniky pre Veľmajstrov, Kňazov a Veľkňazov, kde sa už pracuje s paralelnými svetmi, so samotnými zákonmi Bytostného a s väzbami, ktoré presahujú jednotlivý život.

K týmto patrí aj práca s démonológiou – kde mág nielen skúma, ale aj vedome konfrontuje bytosti z iných rovín, aby ich silu dokázal pochopiť, ovládnuť alebo transformovať.
Rovnako aj nekromancia – nie v podobe povrchného špiritizmu, ale ako hlboký a vážny kontakt s dušami zosnulých, s ich karmou a s odkazom predkov, ktorí môžu vplývať na živých.
Obe tieto oblasti patria medzi najťažšie skúšky, pretože vyžadujú nielen silu a vedomosti, ale predovšetkým čistotu úmyslu a pevnosť charakteru.

Choroba ako krst ohňom

Dnes už viem, že tie dni, keď som ležal vyčerpaný a zničený, neboli iba zlyhaním. Boli skúškou.
Bola to forma „krstu ohňom“, kde sa ukázalo, či som ochotný zaplatiť cenu za poznanie.
Mágia nie je o pohodlí, ale o ceste, ktorá premieňa celého človeka.
Telo bolo zraňované, aby duša pochopila. A keď duša pochopila, energia sa začala usádzať inak.
Každé oslabenie bolo zároveň očistením. Vtedy som si uvedomil, že skúšanie novej techniky je vždy skúškou aj pre mága samotného. Nie je to len tvorba pre druhých, ale aj premena seba.

Prečo je tvorba techniky taká náročná

Mnohí sa pýtajú: prečo to vlastne musí byť také ťažké? Prečo nemôžu prísť techniky ľahko a bez bolesti? Odpoveď je jednoduchá aj zložitá zároveň.
Energia, s ktorou pracujeme, je staršia a väčšia než my sami. Aby sme ju uchopili novým spôsobom, musíme sa jej prispôsobiť, prijať ju a zosúladiť sa s ňou. To nie je len otázka intelektu, ale celej bytosti – tela, duše aj mysle.
Ak sa technika má stať funkčnou, musí byť zaplatená skúsenosťou. Mág, ktorý ju tvorí, je prvý, kto prejde jej cestou. Ak ju nezvládne, technika zanikne spolu s ním. Ak ju zvládne, zanechá po sebe most, po ktorom môžu kráčať iní.

Dedičstvo pre ďalších

Preto vždy hovorím svojim žiakom: technika, ktorú dnes učíte alebo používate, je výsledkom dlhej cesty. Za jej jednoduchosťou sa skrýva mnoho skúšok, bolesti, aj pádu, kým bola vycizelovaná do podoby, ktorá sa dá odovzdávať ďalej.
Keď niekto dnes otvorí Knihu Mágie, či zápisník a nájde v ňom techniku, vidí len čistý postup.
Ale za každou vetou je energia mága, ktorý ju vyskúšal na vlastnom tele a duši.
Vidí bezpečný výsledok, ale nevidí tri dni horúčky, nevoľností a vyčerpania.
Nevidí pol roka, počas ktorého som nemohol pracovať s energiami po nepodarenom pokuse o zasvätenie. Nevidí desiatky neúspechov, kým sa objavil jeden úspech.
A práve preto má každá technika svoju váhu. Nie je to len súbor slov. Je to skúsenosť, krv a pot niekoho, kto ju pretavil do podoby, v akej dnes môže fungovať.

Záver

Tvorba magickej techniky je proces, ktorý nemožno obísť ani urýchliť. Je to alchýmia, kde sa stretáva človek so silami väčšími, než je on sám, a hľadá s nimi súlad.
Dnes, keď odovzdávam techniky svojim žiakom, viem, že dostávajú niečo, čo je vyskúšané, bezpečné a pevné. Ale nikdy nezabúdam, čo to stálo. A práve preto od nich žiadam úctu – nie ku mne, ale k samotnému procesu, ktorý stojí za každým krokom mágie.

PS
Preto si budem a aj teraz veľmi vážim kolegov mágov, ktorí dokážu priniesť nové veci – techniky do mágie. Viem, že za tým sú mesiace až roky pokusov a omylov, ktoré boli veľmi draho vykúpené.

PS2
Ja som zaplatil daň, ktorú iní už platiť nemusia. Stačí, ak sa budú držať toho, čo som do Kníh mágie napísal a dodržia to, čo som vytvoril. Bolo to bolestivé, a aj dnes je môj zdravotný stav dôkazom toho, že mágia nič neodpúšťa.

PS3
Rozširovať a pozmeňovať moje techniky je ďaleko bezpečnejšie a bez rizík, pretože základ je už pevne postavený. Upraviť hotovú techniku je síce často náročné, ale súčasne bezpečné – lebo som vytvoril základ, na ktorom sa dá bezpečne stavať.