Keď sa dnes hovorí o rituáloch, mnohí si predstavia staré sviece, obety, spevy v neznámych jazykoch alebo dávne chrámy ponorené v hmle času. No rituál nie je minulosť – rituál je živé spojenie medzi človekom a svetom síl, ktoré sa dotýkajú všetkých vekov.

Každá doba mení svoju reč, ale duch rituálu zostáva.
Aj preto som napísal prácu Stratené umenie predkov, v ktorej som sa venoval práve téme duchovných obradov, ich vývoju a obnoveniu v modernom veku. Táto práca je dnes k dispozícii členom Spoločenstva Selekcia ako interný študijný materiál, pretože v nej nachádzame most medzi tým, čo bolo, a tým, čo znovu ožíva.

Niektorí si myslia, že staré rituály patria do histórie – že patria k dávnym žrecom a mágom, ktorí zmizli z povrchu sveta.
Ale rituál, ktorý raz otvoril bránu medzi človekom a vesmírom, nikdy celkom nezanikne, pretože všetko, čo bolo vykonané v duchu svetla, zostáva zapísané v tkanive sveta.

Rituály nie sú mŕtve.
Sú ako spomienky Zeme – čakajú, kým sa ich niekto dotkne s úctou, a prebudí v nich energiu, ktorá tam stále dýcha.

Mág vie, že rituál nie je len opakovanie gest a slov. Nie je to prázdna forma, ale živý akt vedomia. Keď mág vstúpi do kruhu, nerozpráva len so sebou – rozpráva s univerzom. A univerzum odpovedá.

Staré rituály mali svoje presné pravidlá a každý pohyb, symbol i tón mal svoj účel.
Niektoré volali duchov, iné otvárali svetelné brány, ďalšie liečili, chránili alebo spájali.
Ich sila nepochádzala z formy, ale z vedomia, s akým boli vykonávané.

Moderný človek však často hľadá skratku.
Chce účinok bez pochopenia, výsledok bez cesty.
Ale práve cesta – postupnosť, forma, úcta – je tým, čo dáva rituálu silu.
Bez nej sa z neho stáva len divadlo pre oči, nie svetlo pre dušu.

V Spoločenstve Selekcia sa zachovalo mnoho starých obradov.
Niektoré majú korene ešte v Spoločenstve Anách, ktoré vzniklo po Kamennej Ruži v roku 1874, iné pochádzajú zo starších línií poznania, ktoré sa odovzdávali len zasväteným.
Tieto obrady sa nikdy neprenášali ako dogma, ale ako živá skúsenosť.

Keď sa v roku 1995 zrodila Selekcia, bolo zrejmé, že prichádza nová doba a s ňou potreba premeniť staré rituály tak, aby mohli žiť ďalej.
Nie preto, aby sa zmenil ich zmysel, ale aby sa zachovala ich esencia.
Rituál, ktorý kedysi trval celú noc, dnes trvá možno hodinu, ale sila je rovnaká – ak je v ňom úcta, zámer a vedomie.
Rovnako aj posvätné slová, ktoré kedysi zneli v starých jazykoch, dnes vyslovujeme v našom jazyku, ale ich vibrácia zostáva tá istá.
Forma sa prispôsobila času, no duch zostal.

Rituály sú mostom medzi generáciami mágov.
Keď stojíme v kruhu, nie sme sami.
Za naším chrbtom stoja tí, ktorí tu boli pred nami, a pred nami stoja tí, ktorí raz prídu.
A v tom kruhu niet času – iba jednota vedomia, ktoré sa prenáša ako svetlo.

Starý rituál v modernej dobe nie je napodobňovaním minulosti, ale jej pokračovaním.
Je to pripomenutie, že svetlo sa dá niesť rôznymi spôsobmi – ale vždy s rovnakou úctou.
Mág, ktorý zabudne na úctu, stráca spojenie.
Mág, ktorý ju zachová, premení aj najjednoduchší obrad na posvätný čin.

Nie je dôležité, či zapáliš sviecu v chráme, alebo doma pri stole.
Dôležité je, v akom stave je tvoje vedomie.
Či cítiš, že si súčasťou niečoho väčšieho.

Rituály, ktoré sa zachovali v Selekcii, nie sú minulosťou.
Sú našou pamäťou, naším srdcom a mostom medzi svetmi.
Sú svedectvom, že človek dokáže udržať spojenie so svetlom aj v čase, keď svet okolo neho sa mení.

PS:

Vždy hovorím svojim žiakom:
„Rituál bez vedomia je len tieňom rituálu.“

Nech sa akokoľvek mení svet, forma obradov či okolnosti, duch rituálu zostáva rovnaký.
Nie je to len o tom, čo robíme rukami, ale o tom, čo cítime v srdci.

Keď sa dotkneš starého symbolu s čistým zámerom, prebúdzaš v ňom rovnakú silu, ktorú cítili aj tí, ktorí ho držali pred stovkami rokov.
A vtedy zistíš, že rituál nie je minulosť –
je to živé spojenie s prítomnosťou všetkých čias.