Špiritizmus nie je neškodná duchovná praktika, alternatívna forma viery ani „prieskum neviditeľného sveta“. Špiritizmus je nekontrolovaný zásah do priestoru medzi svetmi, ktorý predstavuje vážne ohrozenie psychiky, energetickej stability a v krajných prípadoch aj samotného života človeka.
V prostredí Spoločenstva Selekcia je potrebné hovoriť o špiritizme otvorene a bez ilúzií.

Každý, kto sa vedome alebo nevedome zúčastňuje špiritistických praktík, otvára sa silám, nad ktorými nemá kontrolu. Neexistuje bezpečný špiritizmus. Neexistuje „nevinná seansa“.
Neexistuje záruka, že to, čo odpovedá, je tým, za koho sa vydáva.

Špiritizmus vždy porušuje hranice.

Špiritizmus je založený na snahe nadviazať priamu komunikáciu s entitami zosnulých alebo s bytosťami, ktoré sa za zosnulých vydávajú. Používajú sa špiritistické tabuľky, vyvolávanie duchov, médiá, automatické písanie či kolektívne seansy. Všetky tieto praktiky majú spoločný menovateľ – vedomé otvorenie človeka bez ochranného rámca.

V okamihu, keď človek vstupuje do špiritistického kontaktu, prestáva byť aktívnym subjektom a stáva sa nástrojom. To platí dvojnásobne vtedy, ak nemá výcvik, vnútornú disciplínu a jasné hranice.

Najväčšie nebezpečenstvo špiritizmu spočíva v tom, že človek nikdy nevie, kto odpovedá.

Duchovný priestor nie je jednotný, morálne neutrálny ani bezpečný. Entity, ktoré reagujú na špiritistické výzvy, nie sú viazané etikou, úmyslom ani pravdou. Mnohé sa cielene vydávajú za zosnulých príbuzných, ochrancov alebo „vyššie bytosti“, pretože dôvera, emócia a otvorenosť sú pre ne vstupnou bránou.

Jedným z najzávažnejších následkov špiritizmu je prisatie entity na človeka.

Nejde o filmové posadnutie. Ide o dlhodobé energetické parazitovanie, ktoré prebieha potichu a nenápadne. Človek postupne stráca vitalitu, silu a vnútornú stabilitu. Objavuje sa chronická únava bez fyzickej príčiny, poruchy spánku, nočné mory, zmeny správania, podráždenosť, apatia, strata záujmu o život, pocity cudzej prítomnosti a vnútorný nepokoj.

Entita sa živí pozornosťou, strachom a emóciami.
Čím viac sa jej človek venuje, tým silnejšie sa viaže.

Ďalším vážnym dôsledkom špiritizmu je rozpad psychiky.
Človek začne počuť hlasy, vnímať tiene, nadobúda paranoidné presvedčenia alebo pocit výnimočnosti a „vyvolenosti“. V tomto stave už nedokáže rozlišovať medzi vlastnou mysľou, projekciou a cudzím vplyvom. Stráca schopnosť zodpovedného rozhodovania a postupne si ničí vzťahy, prácu aj zdravie.

Dlhodobé pôsobenie cudzích entít vedie k energetickému kolapsu.

Organizmus sa vyčerpáva, klesá imunita, nastupujú depresívne stavy, apatia a úplná strata vôle.
V praxi sú známe prípady, keď tento stav skončil smrťou – nie dramatickým „zásahom ducha“, ale rozpadom životnej sily, kolapsom organizmu alebo samovraždou.

Treba to povedať jasne:
entita nezabíja priamo – oslabuje človeka tak dlho, až sa zlomí.

Pre bežného človeka je špiritizmus mimoriadne nebezpečný, pretože nemá vybudovanú vnútornú stabilitu ani schopnosť rozlišovania. Najčastejšie ide o ľudí v bolesti, strate, kríze alebo hľadaní odpovedí. Špiritizmus im sľubuje útechu, no v skutočnosti ich uväzňuje do závislosti a chaosu.

Pre mága je špiritizmus neospravedlniteľným zlyhaním.

Mág, ktorý sa uchyľuje k špiritizmu, popiera samotný základ magickej práce.
Mág nemá byť médiom.
Mág má byť vedomým aktérom, ktorý pracuje s jasnými zákonitosťami, ochranou a zodpovednosťou. Špiritizmus tieto zákonitosti obchádza, rozkladá autoritu mága, narúša jeho ochranné štruktúry a vystavuje ho vplyvom, ktoré nerešpektujú jeho vôľu.

Mág, ktorý počúva „hlasy“, prestáva viesť prácu. Je vedený.

Je nevyhnutné jasne rozlišovať medzi špiritizmom a vedomou magickou prácou s predkami.
Práca s predkami nie je vyvolávanie duchov. Nestojí na priamom kontakte, ale na úcte, symbolike, rodovej pamäti a etickom rámci. Kým špiritizmus hranice láme, magická práca ich vedome chráni.

Špiritizmus nie je duchovná cesta. Je to otváranie priestoru, ktorý človek nedokáže uzavrieť.
Pre bežného človeka predstavuje riziko psychického aj fyzického zrútenia.
Pre mága je dôkazom straty disciplíny, pokory a zodpovednosti.

Ak sa cudzia entita na človeka prisaje a stav zostane bez zásahu, následky môžu byť fatálne.
Nie okamžite. Nie teatrálne. Ale pomaly, potichu a nezvratne.

Skutočná mágia nepotrebuje vyvolávať duchov.
Stojí na poznaní, kontrole, etike a vnútornej sile.
Kto hľadá moc v náhodných hlasoch z temnoty, ešte nenašiel silu v sebe.

Záverečný odkaz z praxe

Tento text nepíšem ako teóriu ani ako abstraktné varovanie. Píšem ho zo skúsenosti.
Zo svojej dlhoročnej praxe viem, ako špiritizmus končí, keď sa jeho následky ignorujú.
Mal som klientku, ktorá sa zúčastnila špiritistickej seansy spolu so svojou dcérou.
Nebudem zachádzať do detailov toho, čo sa dcére dialo – stačí povedať, že stav bol vážny a vyžadoval okamžitý zásah. Dcére som pomohol. Dodnes je v poriadku, žije plnohodnotný život.

Matka však odmietla pomoc. A to napriek tomu, že som za ňu nechcel žiadnu odmenu.
Upozornil som ju na následky, pomenoval som riziká a otvorene som jej povedal, kam tento stav smeruje, ak sa nič neurobí. Pomoc odmietla. Presne o šesť mesiacov skolabovala a zomrela.
Tak, ako som jej to – žiaľ – predpovedal. Nie ako hrozbu, ale ako dôsledok procesu, ktorý už bežal a ktorý odmietla zastaviť.

Kto chce, môže sa na tento prípad opýtať kolegyne, Majsterky Freyi. Dotyčnú osobu poznala a pozná aj celý tento prípad. Nejde o legendu ani o strašenie. Ide o realitu, s ktorou sa v praxi stretávame.

Preto to hovorím jasne a bez obalu: špiritizmus nie je hra.
Kto otvorí dvere a odmietne ich zavrieť, nesie následky.
Niekedy nie hneď. Niekedy potichu. Ale vždy zákonite.
V mágii neexistujú výnimky z príčiny a následku.

Ak má mať učenie Selekcie zmysel, musí chrániť život, nie ho ohrozovať.
A ak má mág niesť zodpovednosť, musí vedieť povedať aj tvrdú pravdu.
Špiritizmus berie viac, než dáva.
A v niektorých prípadoch berie všetko.