Mág nie je len človek, ktorý ovláda rituály, symboly a staré texty.
Mág je ten, kto prešiel vnútornou premenou, otvoril brány svojho vedomia a pochopil, že moc bez poznania je prázdna a poznanie bez múdrosti nebezpečné.
Byť mágom znamená niesť zodpovednosť – za seba, za tých, ktorým pomáha, i za svet, do ktorého zasahuje.

Prvým predpokladom mága je vnútorná rovnováha.
Mág nesmie byť ovládaný hnevom, žiarlivosťou ani túžbou po uznaní. Jeho sila pramení z ticha, z vnútornej istoty, že všetko má svoj čas a svoj dôvod. Kto sa ponáhľa alebo koná zo strachu, už prehral.

Druhým pilierom je poznanie.
Mág sa neprestáva učiť. Neštuduje len knihy, ale aj ticho, ľudí, prírodu a zrkadlo vlastnej duše. Všetko, čo vidí, vníma ako odraz princípu, ktorý sa opakuje v rôznych podobách. Vie, že univerzálne zákony platia rovnako vo svete živých i mŕtvych, vo svetle i v tme.

Tretím pilierom je disciplína. Mág nie je rojko, ale tvorca reality. Ráno vstáva s jasným zámerom, v noci sa obzerá späť a hodnotí svoje činy. Každé slovo, ktoré vysloví, nesie silu. Každá myšlienka, ktorú vypustí, sa stáva semenom. Preto si dáva pozor na to, čo vysiela.

Štvrtým pilierom je pokora.
Mág chápe, že aj keď ovláda sily, nie je ich pánom. Je len kanálom, ktorým prechádza energia.
Pokora nie je slabosť, ale múdrosť, ktorá mu umožňuje rásť ďalej.
Ten, kto sa povýši, prestáva byť žiakom a tým aj prestáva byť mágom.

Piatym pilierom je mlčanlivosť.
Mág musí zachovávať diskrétnosť o všetkom, čo sa počas svojej práce dozvie.
Ľudia k nemu prichádzajú so svojimi trápeniami, tajomstvami i karmickými bremenami, ktoré odhaľujú len v dôvere. Skutočný mág nikdy nezneužije získané poznatky, ani o nich nerozpráva.
Mlčí nie zo strachu, ale zo cti. Vie, že slovo môže liečiť, ale aj ničiť – a niekedy je najvyššou formou sily práve mlčanie.

Šiestym pilierom je úcta k učeniu a jeho rozvíjanie.
Mág neberie učenie ako dogmu, ale ani ho úmyselne nedeformuje. Ak cíti potrebu doplniť ho, robí to s úctou – k pôvodnému zdroju, k autorovi i k tradícii, z ktorej učenie vyrástlo.
Vie, že poznanie sa vyvíja tak, ako sa vyvíja aj vedomie ľudstva, no zachováva pritom vnútornú čistotu a pokoru voči tomu, čo tu bolo pred ním.
Sám sa neustále učí, aby mohol napredovať a odovzdávať poznanie ďalej tým, ktorí prichádzajú po ňom.
Keď nadíde správny čas, začne učiť – jedného alebo viacerých, pretože pravé učenie nesmie zaniknúť s jediným mágom.
Odovzdať poznanie ďalej je prejavom duchovnej zrelosti i služby svetu, v ktorom mágia naďalej dýcha prostredníctvom nových žiakov.

Byť mágom znamená cítiť spojenie – s prírodou, duchovnými svetmi, s vlastnou dušou i s tým, čo nás presahuje. Mág vie, že keď lieči druhého, dotýka sa pritom sám seba. Keď mení realitu, mení aj seba. Všetko je prepojené a nič sa nedeje bez dôsledku.

Skutočný mág nepotrebuje dokazovať svoju silu. Niekedy pôsobí ticho, inokedy je hlasom, ktorý prehovorí, keď ostatní mlčia. Vie, že mágia nie je hra, ale cesta – dlhá, trpezlivá a neraz bolestná.
No kto po nej kráča s čistým úmyslom, mení svet spôsobom, aký si bežný človek ani neuvedomuje.

Profil mága teda nie je o vonkajších znakoch, o rúchu, titule či gestách. Je o vnútornom stave bytia – o rovnováhe medzi svetlom a tieňom, o schopnosti rozumieť svetu a nezničiť ho, o tichu, z ktorého sa rodí sila.

Mág nie je človek, ktorý hľadá moc. Je to človek, ktorý sa stal mostom medzi svetmi.

PS:

V učení Selekcie sa mág učí, že cesta nezačína rituálom, ale poznaním seba samého.
Len ten, kto rozumie vlastnej duši, dokáže pochopiť duše iných.
A len ten, kto našiel rovnováhu medzi svetlom a tieňom, môže kráčať ďalej – k vyšším svetom, kde sa z poznania stáva múdrosť a z múdrosti sila.