• V mágii a okultizme nie je slovo len nositeľom významu — je kľúčom, ktorý otvára alebo uzatvára prúdy reality.
  Tento príbeh z mojej praxe ukazuje, že niekedy staré rodinné tiene môžu zasahovať do života tých najnevinnejších — a že mág musí byť pripravený zasiahnuť tam, kde iní už nevedia pomôcť.

Tento príbeh sa odohral už pred mnohými rokmi — odhadujem to na  dvadsať a viac rokov dozadu.

O čo vlastne šlo?

Jedného dňa ma oslovila kamarátka z detstva. Vedela, že sa venujem mágii a okultným činnostiam, a s dôverou ma požiadala o pomoc.

Jej vtedy desať- alebo jedenásťročná dcérka prežívala veľmi nepokojné noci.
Budila sa s plačom a opakovane tvrdila, že za oknom, alebo priamo v okne, sa jej zjavujú podivné bytosti.

Pamätám si, že to boli zimné mesiace — všade bol sneh, mráz a dlhé temné večery.
Vybral som sa k nim.

Nebola to dlhá cesta — boli z tej istej dediny, no ich dom stál trochu od ruky, a tak som musel ísť autom.

Úvodné rozhovory s rodičmi a s dievčatkom preskočím — podstatné je, že som si získal obraz o tom, čo sa deje.

Nasledovalo niekoľkodňové šetrenie situácie.
Skúmal som energie miesta, sledoval som časové vzorce prejavov, pracoval som s priestorom i s aurickými stopami.

Nakoniec som dospel k záveru:

Bytosti, ktoré sa dievčatku zjavovali, boli jej zosnulí starí rodičia.

A tu sa ukázalo pozadie veci, ktoré — úprimne povedané — nebolo vôbec pekné.

Obaja starí rodičia boli za života veľmi problematickí ľudia.

Hoci sa „nepatrí“ hovoriť zle o mŕtvych, pravda bola takáto:

• Starý otec bol lakomec a taký agresívny, že kedysi napadol vlastného syna vidlami a chcel ho zabiť.
• Stará matka prekliala všetky ženy svojho rodu:
  „Nech nemajú šťastné manželstvá, nech sa im všetky vzťahy rozpadnú.“

Či tomu veríte, alebo nie — kliatba sa naplnila.

Mala tri vnučky — všetky sa rozviedli.
Aj jej jediný syn sa vo vysokom veku rozviedol.

A práve pravnučka — tá, ktorú som prišiel ochraňovať — bola ďalšou potenciálnou obeťou týchto temných vplyvov.

Aj túto časť som riešil.
Postupne, krok za krokom, som pôsobenie kliatby začal zastavovať.

Podľa toho, čo viem doteraz, som to úspešne ukončil minimálne pri pravnučkách — mladšia generácia už nie je pod týmto temným vplyvom.

Celý proces však nebol jednoduchý.

Musel som tam chodiť opakovane — niekoľkokrát, až kým som situáciu celkom stabilizoval.
Na niekoľko výjazdov som vzal aj môjho vtedajšieho žiaka Mýtosa.

Od začiatku som viedol svojich žiakov tak, aby videli aj prax, nielen počúvali teóriu.
V tomto prípade to bola veľmi dobrá skúsenosť — priamy stret s realitou magickej práce.

Používal som vtedy ešte staršie techniky, ktoré som mal v tej dobe k dispozícii:

• pracoval som so soľou — starý a overený prvok ochrany, čistenia a uzemnenia;
• použil som slamu na výrobu ochranných talizmanov;
• vyrobil som kožené ochranné vrecúška, ktoré som energeticky nabíjal a spevňoval ich účinok;
• a ako osobnú ochranu som dievčatku daroval aj malý majstrovský znak Selekcie — symbol, ktorý nesie silu a ochranu nášho učenia.

Priznávam však úprimne:

s odstupom času si už presne nepamätám všetky detaily postupu.
V tom období som bol veľmi vyťažený, riešil som množstvo vecí naraz — a ak sa niečo podarilo a uzavrelo, pustil som to z hlavy.

Dnes viem len to hlavné: že práca bola úspešná, rodinná kliatba bola zastavená a duše zosnulých stratili prístup do reality života tejto rodiny.

V tom čase som ešte nemal vyvinutú techniku výmeny časopriestoru — tú som vytvoril až neskôr, a dnes by som v podobnom prípade pracoval už oveľa efektívnejšie.

Napriek tomu som aj vtedy, po mnohých pokusoch, dosiahol úspech.
A veru — narobil som sa statočne.

Dnes, s odstupom rokov, vnímam túto skúsenosť ako cenný príklad z praxe:

• že kliatby rodu skutočne pôsobia,
• že duše zosnulých môžu zasahovať do reality živých,
• a že cieľavedomou magickou prácou je možné tieto vplyvy zastaviť a očistiť rod.

A tak bolo vtedy povedané — a tak bolo urobené.