Priatelia, z času na čas mi kladiete rôznymi formami rôzne otázky. Niektoré prichádzajú osobne, iné v správach, ďalšie počas rozhovorov pri stretnutiach alebo počas výučby. Často ide o podobné otázky, ktoré sa opakujú.
Rozhodol som sa preto tieto otázky zhrnúť. Možno totiž zaujímajú aj iných ľudí, ktorí sa nepýtajú priamo, ale premýšľajú nad podobnými vecami. A samozrejme zrejme zaujímajú aj odpovede.

Preto som sa rozhodol sám spracovať niektoré otázky, ktoré ku mne prichádzajú najčastejšie.

Odkiaľ berieš toľko tém, o ktorých píšeš tu aj na stránke blogy.selekcia.sk?

Témy čerpám rôzne zo života. Často len tak sedím alebo ležím a uvažujem o tom, o čom som ešte nepísal a o čom by som vedel niečo povedať. Mág sa počas života stretáva s množstvom skúseností, myšlienok a súvislostí a niekedy stačí pokojná chvíľa, aby sa niektoré z nich poskladali do novej témy.

Občas sa stane, že sledujem televíziu a zaznie tam nejaká myšlienka, ktorá ma navedie na určitú tému. Samozrejme tú myšlienku si musím jemne upraviť, aby bola v súlade s tým, čo píšem a ako o mágii premýšľam.

Ďalším zdrojom sú podnety od mojich kolegov a žiakov. Obracajú sa na mňa s rôznymi otázkami alebo témami a ja si uvedomím, že by sa to dalo spracovať do príspevku. Vtedy vlastne odpovedám nielen im, ale aj širšie – všetkým, ktorých by to mohlo zaujímať.

Témy archetypov boli dlho akoby odsunuté na vedľajšiu koľaj. Teraz o nich veľa píšeš. Prečo predtým nie?

V úvode výučby som sa tejto téme venoval. Postupne som však zistil, že niečo v tom nefunguje tak, ako by malo.

Dodnes presne neviem, kde bol problém. Možno som to ja vtedy nevedel správne vysvetliť, možno to niektorí žiaci nevedeli správne uchopiť. Pravdepodobne to bolo niekde medzi tým.

Ide najmä o temné archetypy, ktoré sú veľmi citlivou a zároveň náročnou témou. Pochopil som, že je to oblasť, ktorú treba vysvetľovať inak a hlbšie, ale dlhý čas som nevedel nájsť správny spôsob.

Kolegyňa VK. Vhiolynta, keď pred rokmi prišla do Selekcie, túto tému jemne nadhodila. Vtedy som na to ešte nereagoval. Až neskôr, aj na jej podnet, som napísal Knihu mágie II, kde som tieto témy znovu otvoril. Niekde tam sa vlastne začal návrat k archetypom.

Viem, že aj niektoré iné školy sa archetypom venovali, ale pokiaľ viem, väčšinou skôr v rovine psychológie osobnosti. Ja som sa k tejto téme po dlhých rokoch vrátil z pohľadu mágie a magickej praxe.

Politicky sa nijako neprejavuješ. Má mág v tomto smere obmedzenia?

V mojom živote a aj v Spoločenstve Selekcia platí pravidlo, že do našich tém nesmie byť vnesená politika.

Nikomu nebránime v jeho politickom názore a ani nikto nebráni mne. Samozrejme aj ja mám stranu, ktorú preferujem, a od svojich osemnástich rokov chodím pravidelne voliť. Je to aj preto, že potom mám právo kritizovať. Splnil som totiž základnú občiansku povinnosť a bol som voliť.

Avšak politika do mágie nepatrí.

Viem, že aj medzi mojimi kolegami sú v tomto veľké rozdiely a každý má zrejme svoje politické presvedčenie. Je to však jednoducho téma, ktorá je medzi nami tabu.

Pred voľbami zvyknem kolegov vyzvať, aby išli voliť. Nikdy však nikomu nehovorím, koho má voliť.
To je osobná vec každého človeka.

Z toho, čo viem, sme v tomto smere medzi sebou veľmi rozdielni. Dokonca aj moji najbližší kolegovia volia úplne inak ako ja. Nijako nás to však nerozdeľuje, pretože medzi nami sa táto téma jednoducho neotvára. V prvom rade sme mágovia a venujeme sa mágii.

V posledných rokoch vzniklo množstvo ezoterických a magických škôl a stránok jednotlivcov. Vnímaš ich ako konkurenciu?

Je to určitý trend dnešnej doby a po pravde povedané osobne ich nijako neriešim. Každý má právo ísť touto cestou, ak sa tak rozhodne. A je na ľuďoch, aby si vybrali to, čo im vyhovuje.

Mne to osobne nijako neprekáža.

Poviem to slovami môjho zosnulého starého otca: „Vieš syn môj, niekomu sa páči pán farár, niekomu pani farárka, mne sa páči ich dcéra.“

A takto to v živote často funguje. Každý si časom nájde to, čo mu sadne – štýl, prístup, spôsob práce alebo človeka, ktorému dôveruje.

A ako je to s možnou spoluprácou? Dokážete spolupracovať alebo ste len konkurenti?

Neviem hovoriť za iných, ale osobne veľmi málo spolupracujem s ľuďmi mimo nášho prostredia.

V minulosti som sa pokúsil osloviť niekoľko kolegýň a kolegov s myšlienkou spolupráce. Väčšinou mi však dali najavo, že sú skôr solitéri a o spoluprácu nemajú záujem.

Niektorí sa napríklad obávali, že by prezradili svoje know-how alebo spôsob práce.
Postupne som teda túto myšlienku nechal tak.

Existujú však aj výnimky. Poznám napríklad jedného pána, ktorý už roky za mnou posiela ľudí, ak problém presahuje rozsah toho, s čím pracuje.
Vždy mi najprv zavolá, opýta sa, či by som bol ochotný do toho ísť, a až potom dá na mňa kontakt a ja to riešim.

Takéto prípady sú skôr výnimočné, ale stávajú sa.

Ako človek zistí, že má predpoklady stať sa mágom?

Mnohí ľudia cítia, že ich mágia priťahuje, ale nevedia, či ide len o zvedavosť alebo o skutočné vnútorné volanie. Raz dávno mi túto otázku položil jeden mladý môj žiak. A ja si pamätám ako som mu odpovedal: „Vieš ak sa ráno zobudíš a tvoja prvá myšlienka smeruje ku mágii a pred spaním posledná myšlienka smeruje ku mágii tak sa zrejme staneš mágom.“

Mágia totiž nie je koníček. Nie je to niečo, čomu sa človek venuje len občas zo zvedavosti.
Pre skutočného mága sa časom stane spôsobom uvažovania o svete, o živote a o sebe samom.
Ak sa človek k tejto téme stále vracia, ak ho sprevádza roky a nedá mu pokoj, je dosť možné, že je to jeho cesta.

Môže sa mág pomýliť?

Ľudia si často myslia, že mág musí byť vždy neomylný. Realita života a praxe je však zložitejšia.

Aj mág sa mýli ako každý iný človek. Rozdiel je v tom, či si to dokáže pripustiť alebo je tvrdohlavý, ješitný a egoistický a chybu si nepripustí za žiadnych okolností. To sa mu však raz určite vypomstí. Mágia má totiž jednu zvláštnu vlastnosť – veľmi rýchlo človeku nastaví zrkadlo a ukáže mu jeho vlastné slabosti.

Existujú veci, ktoré mág nesmie robiť, aj keď by to dokázal?

Áno, existujú.

Mágia totiž nie je len otázkou schopností, ale aj zodpovednosti. To, že niečo dokážeme, ešte neznamená, že to máme urobiť. Skúsený mág veľmi dobre vie, že každý zásah do života iného človeka má svoje následky. Preto sa postupne učí rozlišovať medzi tým, čo je možné a čo je správne.
Práve toto rozlišovanie patrí medzi znaky skutočnej zrelosti v mágii.

Prečo sa v mágii niektoré veci učia postupne a nie hneď na začiatku?

Mnohí noví záujemcovia by chceli vedieť všetko okamžite. Je to prirodzené, pretože zvedavosť patrí k začiatkom každej cesty.

Mágia však funguje podobne ako mnohé iné oblasti poznania. Najprv sa človek musí naučiť základy. Musí pochopiť určité princípy a naučiť sa pracovať so sebou samým. Ak by sa niektoré veci učili bez prípravy, mohlo by to byť pre človeka skôr škodlivé než užitočné. Preto sa výučba v mágii vždy robila postupne.

Môže sa človek naučiť mágiu len z kníh?

Knihy môžu byť veľmi dobrým pomocníkom. Môžu človeka nasmerovať, môžu mu vysvetliť určité súvislosti a rozšíriť jeho obzor.

Samotné knihy však nestačia. Mágia je totiž aj praktická skúsenosť. Je to práca so sebou samým, s vlastným vedomím, s vlastnými reakciami a často aj s vlastnými limitmi. To sa nedá naučiť len čítaním. Na to človek potrebuje aj prax a často aj vedenie skúsenejšieho človeka.

Prečo niektorí mágovia pracujú verejne a iní zostávajú úplne v úzadí?

Každý človek má inú povahu a iný spôsob práce.

Niektorí mágovia sú otvorenejší a nemajú problém hovoriť o svojej práci verejne. Iní sú skôr uzavretí a dávajú prednosť tomu, aby pracovali v tichosti a bez pozornosti okolia. Oba prístupy sú možné.
Nie je to otázka toho, kto je lepší alebo horší. Je to skôr otázka osobného nastavenia a životnej cesty.

Ako spoznať skutočného mága od človeka, ktorý sa za mága len vydáva?

Nie je na to jednoduchý návod.
Vo všeobecnosti však platí, že skutočný mág nepotrebuje neustále hovoriť o tom, aký je výnimočný alebo mocný. Skôr naopak. Skutočný mág býva často pokojný, vecný a opatrný vo vyjadreniach.
Vie totiž, že v mágii existuje veľa vecí, ktoré sa nedajú zjednodušiť na jednoduché frázy.

Môže mág pomôcť každému človeku, ktorý o pomoc požiada?

Nie vždy.

Niekedy problém presahuje možnosti toho, kto má pomáhať. Niekedy človek, ktorý pomoc žiada, v skutočnosti pomoc neprijme alebo ju ani nechce. A niekedy sú v hre okolnosti, ktoré sa jednoducho nedajú zmeniť tak, ako by si človek želal. Skúsený mág sa preto časom naučí aj povedať: toto už nie je v mojich možnostiach.

Prečo sa niektoré magické veci nedajú vysvetliť úplne presne slovami?

Pretože slová majú svoje hranice.

Mnohé skúsenosti v mágii sú veľmi osobné. Sú to vnútorné stavy vedomia, ktoré človek prežíva.
A tie sa niekedy dajú opísať len približne. Je to podobné ako keď sa snažíš niekomu vysvetliť chuť jedla, ktoré nikdy neochutnal. Môžeš to opisovať, ale kým to sám nezažije, úplne to nepochopí.

Má mág v súkromnom živote nejaké obmedzenia?

Mág je v prvom rade človek.

Žije normálny život, má svoje radosti, starosti aj povinnosti. Rozdiel je skôr v tom, že sa postupne učí vnímať veci trochu inak. Niektoré rozhodnutia robí opatrnejšie a niektoré súvislosti si viac uvedomuje. Predstava, že mág musí žiť nejaký úplne oddelený alebo zvláštny život, je skôr mýtus.

Prečo sa vlastne človek stane mágom?

Na túto otázku neexistuje jedna jednoduchá odpoveď. Niektorí ľudia sa k mágii dostanú zo zvedavosti, iní cez osobnú skúsenosť alebo životnú krízu. Sú aj takí, ktorí sa s témou mágie stretávajú od detstva a postupne zisťujú, že ich táto cesta neopúšťa.

Po rokoch však mnohí mágovia zistia jednu zaujímavú vec. Mágia nie je len o schopnostiach alebo o tom, čo človek dokáže. Je skôr cestou poznania – poznania sveta, života a najmä seba samého. Možno práve preto sa niektorí ľudia na túto cestu vydajú. Nie preto, aby boli výnimoční alebo aby mali moc nad inými, ale preto, že chcú pochopiť viac než len to, čo je na prvý pohľad viditeľné.

A možno práve v tom spočíva skutočný začiatok cesty mága.

Záver

Tieto otázky som postupne pozbieral z rôznych rozhovorov, správ a stretnutí. Niektoré ste mi položili osobne, iné pri výučbe a ďalšie v súkromných správach. Samozrejme, že som na ne v tej chvíli odpovedal, ale aj tak som si ich postupne zapisoval a zbieral, aby som na ne mohol odpovedať naraz v jednom blogovom príspevku. Mohli totiž napadnúť aj iných ľudí, ktorí sa ma na ne nespýtali alebo nemali možnosť sa ma opýtať. A tak tu je sumár niektorých z najčastejších otázok.

Možno niektoré z týchto otázok napadli aj vás. Možno ste sa ich chceli opýtať, ale nedostala sa k tomu príležitosť. Preto som sa rozhodol odpovedať na tie, ktoré sa opakujú najčastejšie.

Ak vás napadnú ďalšie otázky, pokojne sa pýtajte. Vždy som zastával názor, že neexistuje hlúpa otázka. Existuje len nepoložená otázka. A na nepoloženú otázku sa odpoveď nikdy nedá nájsť.

Možno sa teda k niektorým ďalším otázkam ešte v budúcnosti vrátim v ďalšom príspevku.