Úvod

Latinské „Memento mori“ – pamätaj na smrť – je výzva, ktorá sprevádza človeka od pradávna.
V dejinách filozofie a náboženstva sa stala symbolom pripomienky, že všetko pozemské je pominuteľné. V kresťanskom prostredí ju nájdeme na freskách či náhrobkoch, kde lebka alebo presýpacie hodiny upozorňovali na krehkosť života.
No v mágii a duchovnej ceste je význam hlbší – smrť nie je koniec, ale prechod.
A práve táto myšlienka núti každého z nás položiť si otázku: čo bude po smrti?
Je mojím osudom návrat v podobe novej inkarnácie, alebo vstup do večného života v inej rovine bytia?

Smrť ako prechod

Mágia učí, že smrť je okamih, keď sa duša odpúta od tela a otvorí sa jej ďalšia cesta. Rôzne tradície opisujú tento okamih odlišne.

• Kresťanstvo hovorí o poslednom súde a večnom živote v nebi alebo v zatratení.
• Budhizmus opisuje proces barda, medzistav, kde sa rozhoduje, či sa duša opäť vtiahne do nového života.
• Staré spoločenstvá ako Anách verili v cestu k predkom a možnosť zotrvať v ich kruhu, ak duša bola pripravená.

Všetky tieto predstavy sa zhodujú v jednom – smrť nie je definitívny zánik, ale zmena pôsobiska duše.

Reinkarnácia – zákon alebo voľba?

Východné náboženstvá často tvrdia, že reinkarnácia je nevyhnutný zákon karmy.
Duša sa musí opätovne vrátiť, kým nevyrovná všetky svoje skutky.
Kresťanstvo naopak reinkarnáciu odmieta a zdôrazňuje jedinečný život s následným súdom.

V mágii je však pohľad odlišný. Objavujú sa dve základné línie:

1. Reinkarnácia ako škola – duša sa vracia, aby dobehla lekcie, ktoré nestihla, a posunula sa ďalej.
2. Vedomé ukončenie cyklu – skúsený mág môže svojou silou a poznaním presmerovať svoju dušu mimo kolobehu a vstúpiť do vyšších svetov, ak na to nadobudol pripravenosť.

Otázka teda neznie iba „či sa inkarnujem“, ale aj „či chcem a musím sa inkarnovať“.

Večný život po smrti

Náboženstvá, ktoré odmietajú opakované narodenia, ponúkajú obraz večného života.
Nebo, raj či nirvána predstavujú stav, kde sa duša už netrápi, ale spočíva v dokonalom pokoji alebo v spojení s Bohom. V mágii sa stretávame s podobnou víziou – duša, ktorá dosiahla dostatočnú čistotu a silu, môže zostať v paralelnom svete, kde pokračuje jej existencia na vyššej úrovni.
Vtedy už nie je viazaná k návratu na Zem.

Kde stojí mág?

Pre bežného človeka je otázka smrti vecou viery. Mág však svoju cestu neprenecháva náhode. Prostredníctvom rituálov, práce s energiami a spojenia s predkami dokáže vedome pripraviť cestu svojej duše.

• Vie ovplyvniť, kam sa jeho duša uberie po smrti.
• Môže sa rozhodnúť, či sa vráti do pozemského tela, alebo zostane v inej rovine bytia.
• Dokáže už počas života vstupovať do paralelných realít a spoznávať to, čo iní poznajú až po smrti.

Pre mága je preto smrť dvere, ktoré sa otvárajú podľa miery jeho poznania. Reinkarnácia nie je slepý osud, ale možnosť, ktorú môže prijať alebo odmietnuť.

Záver

Memento mori je pripomienka, že každý z nás raz prekročí hranicu smrti.
Niekto v nej vidí koniec, iný návrat, ďalší zas večný život.
Pre mága je smrť výzvou – pripraviť sa na to, čo príde, a nechať rozhodnúť nie náhodu, ale vlastnú silu a poznanie.

Otázka „Budem sa inkarnovať, či nie?“ preto nie je iba filozofickým rozjímaním.
Je to aj skúška nášho duchovného života a práce s vlastnou dušou.
Odpoveď na ňu nosíme všetci v sebe – a jej tvar sa mení podľa toho, ako kráčame po ceste poznania.

PS:

Pamätať na smrť neznamená žiť v strachu, ale v bdelosti. Smrť nás učí vážiť si každý okamih a zároveň pripomína, že cesta duše je dlhšia než náš pozemský dych.