V mágii sa často sústredíme na samotný moment rituálu – na slová, gestá a nástroje.
No skutočná sila úkonu sa začína tvoriť už večer predtým.
To, ako sa vtedy nastavíme, ako uzavrieme deň a pripravíme svoje telo aj myseľ, môže rozhodnúť o tom, či bude zajtrajšie dielo len vykonanou formou, alebo živým a účinným aktom.

V mágii existuje pravidlo, ktoré sa často prehliada: úkon sa nezačína vtedy, keď zapálime sviecu, otvoríme kruh alebo vyslovíme prvé slová zaklínadla. Začína sa už večer predtým – v momente, keď sa rozhodneme, že zajtra budeme konať. Všetko, čo od tohto okamihu robíme, má priamy vplyv na silu, čistotu a účinnosť samotného magického diela.

Keď sa na úkon pozeráme týmto spôsobom, večer pred ním sa stáva prvou fázou rituálu.
V mágii totiž nepracujeme len s nástrojmi a gestami, ale predovšetkým s vlastnou energiou a zámerom. Ak je zámer oslabený alebo rozptýlený, výsledok bude slabý, nech je technika akokoľvek dokonalá. Preto je vnútorné nastavenie rozhodujúce.

Základom je postoj „chcem“, nie „musím“.
Magia nie je mechanická práca, ktorú možno vykonať bez vnútornej angažovanosti.
Je to živý tok energie medzi nami a tým, čo chceme ovplyvniť.
Ak do tohto prúdu vstúpime s nechuťou alebo povinnosťou, energia sa spomalí a zriedi.
Naopak, úprimná ochota a túžba vytvoriť dielo spustí v tele aj v astrálnych vrstvách prípravu, ktorá pokračuje počas celého spánku.

Spánok je pritom viac než len odpočinok tela. Počas spánku sa naše vedomie ponára do vrstiev, kde sa formuje zámer, kde sa pretvára energia dňa na čistý zdroj, ktorý ráno môžeme použiť.
Ak sa vyčerpáme do neskorých hodín, telo síce môže zaspať, no energia sa nedokáže v plnej miere zregenerovať. Ráno potom vstaneme ťažkí, mrzutí a roztržití – a tieto pocity sa prenesú do úkonu, nech sa snažíme akokoľvek.

Večer pred plánovaným úkonom by preto mal mať svoju malú „pred rituálnu“ podobu.
To znamená, že sa vedome odpútame od každodenných rušivých vplyvov.
Obmedzíme dlhé rozhovory, hlučné prostredie, zbytočné spory či rozptyľovanie obrazovkami. Doprajeme si chvíľu ticha, možno jemnú hudbu alebo jednoduchú meditáciu.
Môžeme zapáliť sviecu a v duchu si zopakovať cieľ úkonu, predstaviť si jeho úspešné dokončenie a pocit, ktorý chceme, aby priniesol.

Takto sa už večer dostávame na frekvenciu úkonu. Keď sa uložíme na spánok, naše vedomie nesie tento zámer do hlbších úrovní – a tam sa začína prvé tkanie energie.
Ráno potom vstávame svieži, s vnútorným pokojom a jasným smerom. Vtedy je už všetko pripravené, aby samotný úkon nebol len mechanickým krokom, ale prirodzeným vyústením cesty, ktorá sa začala už včera.

Magický úkon sa teda nezačína v okamihu, keď ho vidí svet, ale v tichu večera pred ním.
Ten, kto si toto uvedomí, nikdy nebude stáť v kruhu nepripravený – pretože vie, že sila sa zbiera v predstihu a že pravé dielo má svoje korene hlboko pred prvým gestom.

Praktický večerný „pred rituálny“ postup

1. Ukončenie bežného dňa
   – Aspoň dve hodiny pred spánkom uzavri všetky bežné úlohy a rozhovory.
   – Vypni alebo odlož elektroniku, aby sa myseľ začala odpájať od ruchu vonkajšieho sveta.
2. Očistenie priestoru
   – Prevzdušni miestnosť, kde budeš spať.
   – Ak chceš, môžeš použiť kadidlo alebo byliny (šalvia, levanduľa, borievka) na jemné energetické očistenie.
3. Krátka mentálna príprava
   – Sadni si do ticha, zapáľ sviecu a sústreď sa na cieľ úkonu.
   – Predstav si, že zajtra budeš konať s plnou silou a že zámer už teraz začína žiariť.
4. Odpútanie od rušivých vplyvov
   – V duchu odlož starosti a nedoriešené záležitosti. Môžeš si ich symbolicky „uložiť do krabičky“, ktorú otvoríš až po úkone.
5. Telo do pokoja
   – Vyhni sa ťažkému jedlu a alkoholu.
   – Krátke natiahnutie alebo pomalé dýchanie ti pomôže uvoľniť svaly a nervový systém.
6. Uloženie zámeru do spánku
   – Tesne pred zaspaním si v mysli zopakuj, čo ideš zajtra robiť a prečo to robíš.
   – Predstav si, že spánok je ako rieka, ktorá odnáša únavu a prináša späť silu.
7. Spánok bez rušenia
   – Uisti sa, že máš vhodnú teplotu, ticho a tmavý priestor.
   – Nechaj telo zaspať s pocitom, že už si v rituáli – len sa teraz jeho energia zbiera.
8. Ranné prebudenie
   – Vstaň včas, aby si necítil časový tlak.
   – Nechaj si chvíľu na natiahnutie a hlboký nádych, ešte skôr než začneš úkon.

Takto sa večer stane začiatkom tvojho magického diela. Všetko, čo urobíš v tomto čase, je ako tkanie prvých vlákien – a práve z nich sa ráno vytvorí pevná a súdržná sila, ktorú vložíš do úkonu.

PS:
Pamätaj, že aj najmenší detail večera môže rozhodnúť o sile zajtrajšieho úkonu. To, s čím ideš spať, je to, s čím vstúpiš do kruhu.