Mágia sprevádza ľudstvo od počiatku času.
Menili sa jazyky, kultúry aj spôsoby myslenia, no podstata mágie zostala tá istá – hľadanie spojenia medzi človekom a silami, ktoré presahujú jeho bežné chápanie.
Mág starej doby a moderný mág dnešnej doby kráčajú rôznymi cestami, ale hľadajú to isté – poznanie, rovnováhu a prebudenie vedomia.
Ich svety sa líšia vo forme, no nie v podstate.

Mágia starých čias bola úzko spojená s prírodou, s rytmom Zeme a pohybom nebeských telies.
Mág sa učil pozorovať svet – každý tieň, každý vietor, každú zmenu v správaní zvierat.
Jeho poznanie nevychádzalo z kníh, ale z priameho zážitku.
Býval v ústraní, ďaleko od ruchu, aby počul hlasy živlov a rozumel zákonom, ktoré riadia život.
Jeho moc bola postavená na úcte k bytostiam prírody, k predkom a k duchom miest, ktoré chránil.
Bol súčasťou kolobehu – vedel, že človek nemôže ovládnuť to, čo nepozná, a že všetko, čo si podrobí násilím, sa mu raz vráti.

Starí mágovia žili v časoch, keď sa človek ešte neoddelil od Zeme.
Ich vedomie bolo intuitívne, hlboko prepojené so svetom, ktorý ich obklopoval.
Každý rituál mal svoj význam, každý symbol bol spojený s niečím, čo bolo živé.
Ich učenie sa odovzdávalo v tichu chrámov alebo v úkrytoch prírody.
Vstúpiť na ich cestu znamenalo zmeniť celý spôsob života – nebyť obyčajným človekom, ale služobníkom rovnováhy.
Ich skúšky boli tvrdé, lebo viedli k premene duše.
Mág sa nestával mágom preto, aby mal moc, ale aby rozumel tomu, ako s ňou naložiť.

Moderný mág dnešnej doby stojí v úplne inom svete.
Je obklopený technológiou, informáciami a neustálym pohybom.
Nehľadá ticho v lesoch, ale v sebe.
Jeho chrámom je vedomie a jeho oltárom myseľ, ktorá sa učí zostať pokojná uprostred hluku civilizácie.
Dnešný mág už nemusí utekať do samoty – skúšku nachádza priamo v živote, medzi ľuďmi, v každodenných situáciách, ktoré preverujú jeho vnútornú silu.

Kým starý mág sa učil čítať znamenia v prírode, moderný mág sa učí čítať znamenia v sebe.
Jeho úlohou nie je prežiť v divočine, ale prežiť v chaose sveta, ktorý sa odpojil od duchovna.
Jeho výzvou nie je ovládnuť živly, ale udržať vedomie čisté aj v dobe, ktorá ho zahlcuje.
Učí sa používať poznanie dávnych čias v modernej podobe – nie prostredníctvom obradov, ale cez energiu mysle, cez súlad, ktorý vytvára v priestore, kde žije.

Spoločné majú jedno – cieľ.
Obaja hľadajú rovnováhu medzi svetlom a tieňom, poznanie podstaty bytia a schopnosť spojiť sa so silami, ktoré tvoria svet.
Mág starej doby to robil cez oheň, vodu, vzduch a zem.
Moderný mág to robí cez myšlienku, emóciu, vôľu a úmysel.
Obaja pracujú s energiou – jeden ju vníma cez dotyk prírody, druhý cez vnútorný stav vedomia.
Obaja chápu, že moc nie je cieľom, ale dôsledkom.
A že ten, kto ju hľadá bez pokory, sa stáva jej väzňom.

Rozdiel je v prístupe k svetu.
Starý mág bol súčasťou kmeňa, ale zároveň žil na jeho okraji.
Bol mostom medzi ľuďmi a svetom duchov.
Moderný mág žije uprostred spoločnosti – jeho úlohou je priniesť poznanie späť medzi ľudí, do bežného života, do sveta, ktorý na duchovno zabúda.
Učí, že mágia nie je niečo, čo sa odohráva v noci pri ohni, ale stav vedomia, ktorý možno žiť aj v bežnom dni, počas rozhovoru, práce, dotyku, či ticha.

Moderný mág sa zároveň musí vyrovnať s tým, čo jeho predchodcovia nepoznali – s rozptýlením.
Stará mágia bola o hĺbke, moderná mágia o návrate k nej.
V dobe, kde všetko zrýchľuje, je jeho úlohou spomaliť.
V dobe, kde sa poznanie rozdeľuje, je jeho úlohou spájať.
A v dobe, kde sa pravda skrýva za hluk, je jeho povinnosťou mlčať, aby ju bolo počuť.

Preto sa dá povedať, že moderný mág je pokračovateľom toho starého, ale v iných podmienkach.
Obaja kráčajú tou istou cestou – len v odlišnej krajine.
Starý mág mal chrám z kameňa, moderný mág ho má v srdci.
Starý hľadal znamenia v pohybe hviezd, moderný ich hľadá v pohybe vedomia.
Starý sa spoliehal na rituál, moderný na vnútorný zámer.
No obaja vedia, že mágia nie je niečo, čo sa učí zvonka, ale to, čím sa človek stáva.

Pre mága dnešnej doby je dôležité uchovať duchovnú kontinuitu – neodmietnuť dedičstvo starých čias, ale prispôsobiť ho novému svetu.
Musí vedieť, že bez koreňov strom vyschne, ale bez nových vetiev prestane rásť.
Preto sa moderný mág učí vnímať múdrosť starých majstrov, ale nebojí sa hľadať nové spôsoby, ako ňou prehovoriť k dnešnému človeku.
Nie cez bázeň, ale cez pochopenie.
Nie cez tajomstvo, ale cez skúsenosť.

Nakoniec obaja – starý aj moderný mág – slúžia tomu istému cieľu: udržať rovnováhu medzi svetmi.
Starý mág ju chránil v prírode, moderný mág ju chráni v ľudskej duši.
Obaja stoja na prahu dvoch svetov a pripomínajú, že mágia sa nemení – mení sa len človek, ktorý ju žije.

PS:

Mág starej i modernej doby sú odrazom jednej podstaty. Jeden ju volá duchom Zeme, druhý vedomím. No obaja vedia, že sila, ktorá tvorí svet, je tá istá – a prebýva v tichu, ktoré spája všetky veky.