Byť mágom neznamená len ovládať rituály, symboly a energie. Byť mágom znamená predovšetkým byť duševne slobodný — schopný konať na základe vlastného úsudku a vedený vedomím zodpovednosti.

Duševná sloboda nie je o tom, že si robíme, čo chceme bez ohľadu na následky. Je to stav, keď naše rozhodnutia nie sú ovládané strachom, slepým nasledovaním iných alebo túžbou po uznaní.
Slobodný mág sa rozhoduje na základe vnútornej pravdy, ktorú si overil skúsenosťou a ktorú je pripravený niesť aj v ťažkých chvíľach.

Sloboda a zodpovednosť sú dve strany jednej mince. Ak sa od seba oddelia, prestávajú tvoriť rovnováhu, ktorú mág potrebuje. Sloboda bez zodpovednosti sa mení na chaos a sebectvo. Zodpovednosť bez slobody sa mení na otroctvo a stratu vlastnej cesty. Múdrosť mága spočíva v tom, že vie tieto dve sily udržať v harmónii.

Osobný úsudok ako kompas

Mág, ktorý koná len podľa toho, čo mu iní prikážu, nie je skutočným nositeľom mágie — je len vykonávateľom cudzích rozhodnutí. Osobný úsudok je pre mága tým, čím je kompas pre cestovateľa: ukazuje smer, aj keď sa obloha zatiahne a cesty zmiznú v hmle.

V mágii sa často stretneme so situáciami, kde neexistuje jednoduchá odpoveď. Čo ak sa dva rituály navzájom vylučujú? Čo ak pomoc jednému môže ublížiť druhému? Vtedy nestačí len vedieť „čo by sa malo“ — treba cítiť a pochopiť, čo je správne a čo je v súlade s rovnováhou svetov.

Zodpovednosť ako strážca cesty

Vedomie zodpovednosti drží mága pevne na ceste — pripomína mu, že každé rozhodnutie nesie následky a že jeho skutky zasahujú nielen tento svet, ale aj tie, ktoré bežné oči nevidia.
V Selekcii učím, že mág má byť ako most medzi svetmi: pevný, spoľahlivý a vedomý si toho, že po ňom kráčajú iní. Jeho rozhodnutia majú váhu — preto ich nemôže robiť ľahkovážne ani zo slepého nasledovania tradície.

A tu prichádza ešte jeden dôležitý princíp: za hranicou mojej slobody začína sloboda iného mága.
Ak má byť naša sloboda skutočná a udržateľná, musíme rešpektovať, že aj iní majú právo kráčať po svojej ceste, učiť sa svojím tempom a konať podľa vlastného úsudku.
To si vyžaduje vzájomnú úctu. Bez nej sa sloboda zmení na boj o moc a mágia sa stane nástrojom konfliktu, nie rastu.

Príbeh slobodného rozhodnutia

Kedysi dávno stál jeden mág pred voľbou: mohol zachrániť dedinu pred pohromou tým, že otvorí bránu do iného sveta a vpustí silu, ktorú tam našiel. Vedel však, že táto sila môže neskôr žiadať svoju daň. Starší mu radili konať okamžite — zachrániť ľudí a neriešiť, čo bude.

On však zvolil inú cestu.
Počúvol svoj vnútorný hlas a rozhodol sa bránu neotvoriť. Utrpenie dediny bolo veľké, no on niesol zodpovednosť za to, aby jej duša ostala slobodná od záväzkov, ktoré by ju mohli uväzniť na generácie. Až po rokoch dedinčania pochopili, že jeho rozhodnutie bolo darom, nie zradou.

Tento príbeh ukazuje, že sloboda rozhodnúť sa inak než väčšina musí byť chránená — ale zároveň musí byť vždy podopretá zodpovednosťou za dôsledky takého rozhodnutia.

Podstata

Duševne slobodný mág nie je viazaný ani slepou poslušnosťou, ani túžbou po moci.
Koná sám za seba, ale nie pre seba. Vie, že jeho rozhodnutia formujú nielen jeho vlastnú cestu, ale aj cestu tých, ktorí kráčajú za ním. Vie, že sloboda je dar, ktorý musí chrániť — a že jej hranicou je sloboda druhého.
Len vzájomný rešpekt medzi mágmi dokáže udržať slobodu živú a zároveň uchovať rovnováhu medzi svetmi.

Magická myšlienka na záver:

„Sloboda a zodpovednosť sú dve strany jednej mince. Sloboda dáva mágovi krídla, zodpovednosť mu dáva smer. Za hranicou mojej slobody je sloboda iného — a len jej rešpektovaním zostaneme všetci vo svetle.“