Často sa vyslovuje myšlienka, že mág má byť slobodný. Je to pravda – ale sloboda v mágii má úplne iný rozmer než ten, ktorý poznáme z bežného života. Nejde o možnosť robiť si, čo chcem, kedy chcem a ako chcem. Sloboda mága je duchovný stav, ktorý vzniká až vtedy, keď mág dokáže pochopiť, že jeho sloboda je neoddeliteľne spojená s rešpektom.

Mág vo svojej slobode musí rešpektovať aj iného mága. Sloboda nie je v tom, že svojou vôľou umlčím alebo zatienim druhého, ale v tom, že uznám jeho cestu a jeho spôsob. Každý z nás je na ceste mágie originálny, a predsa nás spája spoločný základ učenia a spoločná zodpovednosť voči svetu.
Keby sme sa snažili slobodu používať proti sebe, stratili by sme podstatu toho, prečo sa mágmi vôbec stávame.

Ešte dôležitejšie je, aby žiak rešpektoval svojho učiteľa. Sloboda žiaka nespočíva v spochybňovaní alebo v presviedčaní, že už teraz vie všetko. Sloboda žiaka je v otvorenosti – v tom, že prijíma vedenie, učí sa techniky, osvojuje si disciplínu a chápe, že cesta mágie má svoje stupne.
Až keď dokáže prejsť cestou učenia s pokorou, stane sa skutočne slobodným mágom.

Sloboda mága teda nie je okamžitý dar, ale výsledok dlhého procesu. Najprv musí prijať vedenie, potom sa učiť, potom prejsť skúškami a až nakoniec prichádza okamih, keď môže povedať:
„Teraz som i ja pripravený viesť iných.“
Sloboda, ktorá je bez koreňov v rešpekte a disciplíne, je len chaosom.

Mág, ktorý sa stal slobodným, má potom možnosť aj sám viesť žiakov. Ale aby ich mohol viesť, musí si pamätať, čím sám prešiel. Musí vedieť, že aj on kedysi stál na začiatku a potreboval učiteľa.
Vtedy pochopí, že jeho sloboda nie je v moci nad inými, ale v schopnosti odovzdávať poznanie a viesť tak, ako bol kedysi vedený on.

Magická paralela

Mágia sama nám ukazuje, čo znamená sloboda spojená s rešpektom. Každý živel má svoju moc – oheň spaľuje, voda hasí, vzduch rozfúkava a zem ukotvuje. Keby oheň nerešpektoval vodu, snažil sa ju len prekonať a zničiť, vznikla by len deštrukcia. Keby voda nechcela prijať, že oheň má svoju cestu, udusila by ho a nastal by úpadok.

Ale keď sa oheň a voda naučia spolupracovať, vzniká para – sila, ktorá dokáže hýbať kolesami a dať pohyb celému stroju. Takto pôsobí aj sloboda mága. Ak je spojená s rešpektom, tvorí novú silu.
Ak je bez rešpektu, stáva sa ničivou.

Tak ako žiak musí rešpektovať svojho učiteľa, aby raz sám dozrel do úlohy učiteľa, tak aj oheň musí rešpektovať vodu, aby obaja spoločne vytvorili niečo vyššie.
Bez toho niet rovnováhy, niet tvorby, niet cesty.

Záver

Sloboda mága je cesta:

• prijať vedenie,
• učiť sa v pokore,
• osvojiť si techniky a disciplínu,
• a napokon vyrásť do úlohy, kde môže viesť iných.

To je pravý význam slobody – nie svojvôľa, nie boj o moc, ale sloboda, ktorá sa rodí z rešpektu, rastie cez disciplínu a dozrieva v službe iným.

Dopraj druhým v mágii pri tvorení a konaní toľko slobody, koľko dopraješ aj sebe. Samozrejme s prihliadnutím na to, kde sa kto nachádza na svojom hierarchickom stupni a aký rozsah konania mu prináleží. Takto sa rodí skutočná rovnováha, ktorá udržuje cestu mágie čistú a spoločenstvo jednotné.

PS:
Aj ja sám som kedysi začínal ako Akolit – obyčajný žiak, ktorý sa učil prvé kroky na ceste mágie. Nebolo to ľahké, nebolo to rýchle, ale bolo to pravdivé. Učil som sa nielen techniky, ale aj pokore, tichu a trpezlivosti. A predovšetkým som rešpektoval tých, ktorí ma viedli. Bez ich vedenia a bez môjho prijatia tejto pokory by som nikdy nedospel k slobode, ktorú mám dnes. Preto viem, že rešpekt nie je slabosť – je to koreň, z ktorého vyrastá sila.