V mágii sa sila nepozná podľa slov, gest ani množstva rituálov.
Skutočná sila mága sa neprejavuje navonok, ale v tichu jeho vnútra.
Nie je to schopnosť ovládať, meniť alebo dokazovať.
Je to schopnosť uniesť, čo iní nedokážu – a pritom zostať v rovnováhe.

Sila mága nie je výkon, ale stav bytia.
Mnohí sa domnievajú, že mág je silný vtedy, keď dokáže ovplyvniť svet, meniť energiu alebo liečiť.
Ale v skutočnosti je sila len vedľajším dôsledkom poznania.
Mág sa stáva silným vtedy, keď rozumie tomu, čo má a čo nemá pustiť.
Keď vie, že každá moc bez rovnováhy zničí svojho nositeľa.

Sú chvíle, keď je najväčším činom nerobiť nič – iba vnímať.
Mág, ktorý dokáže mlčať aj vtedy, keď cíti volanie k činu, pochopil, že ticho je zdrojom moci.
V tichu sa rodí pochopenie, ktoré nevyžaduje dôkaz.
A ten, kto ovláda ticho, ovláda aj svoj vnútorný oheň.

Sila mága sa skúša vtedy, keď sa mu zrúti to, čo vybudoval.
Keď sa v ňom stretne svetlo so smrťou, radosť s prázdnotou.
Ak vtedy neutečie, ale zostane a dovolí bolesti premeniť sa na poznanie, stáva sa nositeľom hlbšej moci – tej, ktorá nepochádza z ega, ale z ducha.

Mág musí byť rovnako schopný pomáhať ako aj odmietnuť pomoc, zasiahnuť aj stáť bokom, konať aj mlčať.
Jeho sila sa meria nie tým, čo všetko dokáže, ale tým, čo dokáže udržať v rovnováhe.

Skutočne silného mága spoznáš podľa pokoja.
Nie je teatrálny, ani nevyžaruje chlad.
Je ako voda, ktorá nesie obraz nebies, ale zostáva sama sebou.
Jeho prítomnosť lieči bez dotyku, mení bez príkazu a pôsobí bez slova.

Príklad zo života mága

Jedného dňa za mnou prišiel žiak, ktorý sa chcel naučiť prenášať bolesť z iných na seba, aby ich mohol rýchlo zbaviť utrpenia.
Videl v tom dôkaz svojich schopností, možno aj túžbu byť spasiteľom.
Urobil to – a cítil, ako bolesť, ktorú mal niesť niekto iný, prešla do jeho srdca.
Pomohol, no sám sa zoslabene zrútil, bez síl, bez radosti.
Až keď pochopil, že moc bez hraníc je kliatbou, naučil sa, že skutočný mág nelieči tým, že berie, ale tým, že premieňa.
Nevstrebáva temnotu – rozptyľuje ju svetlom, ktoré nosí v sebe.

Toto pochopenie prichádza až po skúsenosti.
Sila mága nie je v tom, koľko unesie, ale ako naloží s tým, čo uniesť musí.

Záver

Mág je silný a úspešný vtedy, keď nepotrebuje, aby mu svet jeho silu uznal.
Keď chápe, že moc je len dôsledok zodpovednosti a že každý čin zanecháva stopu v tkanive času.
Je úspešný nie vtedy, keď zvíťazí nad inými, ale keď zvíťazí nad sebou.
Keď vie, že všetko, čo ovláda, je len odrazom toho, čo ovládol vo svojom vnútri.

Silný mág kráča ticho, pretože vie, že jeho sila nie je v ňom – ale v tom, čo cez neho prúdi.
Úspešný je vtedy, keď sa stane priezračným kanálom tejto sily a nechá ju plynúť ďalej – bez pýchy, bez túžby po uznaní, len s pokorou pred tajomstvom života.

PS: Toto všetko mág pochopí, keď zvládne boj seba samého so sebou samým.