Čas od času sa zastavím a vnímam únavu, ktorá sa už nedá vyspať. Nie je to bežná únava, akú človek cíti po dni práce. Je to hlboké vyčerpanie, ktoré sa za roky nahromadilo v tele, v nervoch, v štruktúre samotnej životnej energie.

V mágii pracujem intenzívne 42 rokov. Od pätnástich rokov, keď som sa stal Majstrom, som neprestával. Pomáhal som ľuďom, zasahoval, učil, liečil, chránil. Prešiel som skúškami, ktoré by možno iného položili. Niektoré boli vonkajšie, viditeľné. No tie najťažšie boli vnútorné – konfrontácie so silami, ktoré bežný človek ani netuší, že existujú.

Potýkal som sa so silami záhrobia, paralelných svetov, aj s démonológiou, ktorú iní ani neotvoria. Robil som magický exorcizmus tam, kde už nezaberali bežné cesty. Vstupoval som tam, kde sa iní báli ísť.

Tým všetkým som prechádzal nie pre vlastné ambície, nie preto, aby som niečo dokazoval. Prechádzal som tým, pretože som musel. Pretože to nik iný neurobil. Pretože to patrilo k môjmu údelu.

A práve preto sa na mňa často obracali iní mágovia či ezoterici so slovami: „My to nerobíme, je to príliš nebezpečné, ale ty… ty to zvládneš.“ Vedeli, že ja áno. Že prijímam aj výzvy, ktoré iní radšej obídu. Nebol v tom heroizmus, len vedomie zodpovednosti, ktorú som si zobral ako súčasť svojho poslania.

Nie raz sa stalo, že za mnou prišli bežní ľudia, vystrašení, zmätení, opustení, pretože niekto iný im pomenoval problém – silu, bytosť, prítomnosť, ktorá sa ich držala – ale dodal: „S týmto vám nepomôžem. Choďte za ním…“ A ukázali prstom na mňa. Vedeli, že ja to neodmietnem. Vedeli, že sa nebojím. Možno preto, že som sa už raz bál a naučil som sa ísť ďalej aj so strachom.

Každý takýto prípad – každý zásah, každý boj s neviditeľnými silami – zanechával stopu.
Nie len v duši. Aj v tele. V nervovej sústave. V srdci. V pľúcach. V krvi. Niektoré následky sa neukázali hneď. Ale časom sa objavili, ako daň, ktorú som zaplatil za to, že som nenechal ľudí napospas.

Tí, ktorí to nikdy nerobili, si možno nevedia predstaviť, aké je to vstúpiť do priestoru, kde neplatí logika sveta, kde sa realita triešti, kde démonológia nie je teória, ale dýcha ti za krkom.
Ja som tam bol. Opakovane. A keď dnes cítim únavu, viem, že to nie je slabosť. Je to dôkaz, že som si svoju cestu neodsedel v bezpečí, ale som ju prešiel. Celú.

A každý takýto zásah, každé stretnutie so silami z iných rovín, zanecháva stopy. Nezostávajú len v pamäti, ale uložia sa do tela, do nervovej sústavy, do imunitného systému. Roky som to prehliadal, hovoril som si, že vydržím. Ale teraz viem, že daň si to berie.

Chcem preto niečo dôležité povedať tým, ktorých som osobne zasväcoval do tajov magického exorcizmu.
Varujem vás pred technikou Hajova. Je to silná, účinná, ale nebezpečná technika, ktorá si vždy vyberie svoju daň – na tele aj na zdraví mága.
Ak ju použijete bez dostatočnej prípravy, ochrany a hlbokého pochopenia jej dôsledkov, nebude to len magická chyba – môže to byť zlomový bod vo vašom živote.
Ja sám som ju použil viackrát. V extrémnych prípadoch. A dnes viem, že niektoré moje zdravotné problémy nesú jej podpis.

Kto ma pozná, vie, že môj vek ešte nie je dôvodom, aby som sa sťažoval. Nie som starý človek.
Ale cítim, že som prežil niekoľko životov v jednom. Všetko, čo som robil, robil som naplno.
A kto takto pracuje – pomáha, tvorí, učí, zasahuje – ten zaplatí daň. Nie ako trest. Ale ako prirodzený dôsledok. V mágii nič nie je zadarmo. Ani svetlo, ani vedomie, ani schopnosti.

Toto nepíšem ako výkrik únavy. Píšem to ako svedectvo mága, ktorý sa nezastavil, ale cíti, že telo potrebuje nový režim, nový prístup. Nie menej vážnosti, ale možno viac pokoja, aby sa mohla duša znovu napojiť na čisté pramene.

Ak si mág alebo magička, ktorá sa vydala na podobnú cestu, ber toto ako varovanie aj ako výzvu.
Váž si svoje telo. Váž si ticho. A váž si to, že si tu ešte stále – že dýchaš, tvoríš, vnímaš, rastieš.
Nie si slabý – nie si slabá, ak cítiš únavu. Slabý je ten, kto ju ignoruje a tvári sa, že je nesmrteľný.

PS:
Tento text nepíšem preto, aby ma niekto ľutoval. Nepíšem ho ani ako spoveď, ale ako svedectvo mága, ktorý išiel aj tam, kde ho nik nečakal, a kde iní nechceli ísť.
Ak niekto z vás kráča podobnou cestou, nech vie, že cena je skutočná.
Ale rovnako je skutočný aj zmysel tejto služby.
Nech ste kdekoľvek na svojej ceste – vážte si svoje telo, počúvajte dušu a nikdy nepodceňujte ticho, v ktorom sa duša snaží povedať, že niečo je už priveľa.

A ak cítite únavu – možno to nie je slabosť, ale dôkaz, že ste boli silní až príliš dlho.

Ašarat