Keď klient príde a práca sa začne

Často sa v praxi stáva, že klient príde, prednesie svoju požiadavku a ja ako mág na nej začnem pracovať. Niekedy sa veci dajú vyriešiť v priebehu niekoľkých desiatok minút, inokedy ide o proces na dni, týždne či dokonca mesiace. Osobne som mal mnohokrát situácie, keď som na jednej veci pracoval celé mesiace. Týždne sú v našej práci úplne bežná rutina.

Problém nastáva, keď sa hodnotí niečo iné

Problém však nastáva vo chvíli, keď mi klient počas tohto obdobia povie vetu typu: „Ono to zatiaľ nefunguje.“ A následne ako dôkaz uvedie niečo, čo nikdy nebolo predmetom práce.
Vymyslím si príklad – klient povie, že mu robí niekto magicky zle. Ja pracujem s týmto zadaním.
Po čase mi povie: „Ale mňa stále bolia kĺby.“ Lenže bolesť kĺbov nebola tým, čo sme riešili.
Logicky – kĺby ho bolia ďalej, pretože to nebolo zadané.

Keď sa počas práce mení zadanie

Alebo mi klient povie, že mu straší v dome. Mesiac sa tomu venujem, stabilizujem priestor, riešim presne to, čo bolo povedané. A potom zaznie: „Sused mi stále nevrátil peniaze, takže to, čo robíte, nemá účinok.“
Lenže peniaze ani sused neboli predmetom práce.

Toto sú síce modelové príklady, ale presne vystihujú realitu praxe.

Pravda, ktorú klient nepovie, sa nedá riešiť

Chcem tým poukázať na jednu zásadnú vec. Ak nám klient nepovie pravdu, nemôžeme urobiť to, čo sa od nás očakáva. A všetci zúčastnení potom zbytočne strácajú čas, energiu aj dôveru.
Niekedy si kladiem otázku, prečo za nami ľudia prichádzajú, keď nie sú schopní alebo ochotní povedať na rovinu, čo vlastne chcú riešiť.

Keď sa problém odstráni, ale klient ho chcel

A to už vôbec nehovorím o situáciách, keď niekomu vyhoviem, problém odstránim, a on mi následne ešte vynadá, že som mu „niečo zobral“. Pretože až dodatočne vyjde najavo, že sa v tom stave vlastne vyžíval. Že mu problém dával identitu, pozornosť alebo výhovorku.
V takých chvíľach si človek uvedomí, že nie každý, kto príde za mágom, je pripravený na zmenu.

Najprv si ujasniť, čo vlastne chcem

Proste občas by si klienti mali v prvom rade ujasniť, čo vlastne chcú, ešte predtým, než prídu za mnou alebo mojimi kolegami. A potom to chcieť riešiť.

Turisti medzi mágmi

Potom je tu ďalšia kategória – takzvaní „turisti“. Ľudia, ktorí chodia od jedného k druhému, k tretiemu, a každému povedia niečo trochu iné. Pri každom pritom tých predchádzajúcich zhodnotia ako tých, ktorí „nepomohli“.
Občas je naša práca náročná ani nie pre samotný úkon, ale preto, že ľudia vlastne nevedia, čo naozaj chcú.

Hybridné diagnózy a vyvolaný strach

A tu sa dostávam k ďalšej veľmi dôležitej veci, ktorá s tým úzko súvisí. Medzi nami pôsobia aj kolegovia, ktorých by som nazval hybridnými – niekde na pomedzí mágie, ezoteriky, kartárstva a liečiteľstva. Títo ľudia často „stanovia diagnózu“ typu: máte na sebe kliatbu, čiernu mágiu, silný negatívny zásah. A hneď na to dodajú: ja sa s tým nezaoberám, choďte za niekým iným.

Keď klient odchádza nahnevaný, nie upokojený

Výsledok? Klient príde ku mne vystrašený. Očakáva zásah, očistu, odstraňovanie. A keď mu poviem, že nič také tam nie je, často neodchádza s úľavou, ale s hnevom a sklamaním.

Prečo sa niektorí ľudia netešia, že problém nemajú

Prečo sa neteší? Pretože už zaplatil veľa peňazí za informáciu, že má problém. A zrazu sa dozvie, že tam nič nie je. Psychologicky je to pre mnohých ľudí neprijateľné. Znamenalo by to priznať si, že sa zľakli zbytočne, že ich niekto vystrašil, alebo že ich stav má úplne iný pôvod než magický.

Pravda alebo uspokojenie klienta

A tu vzniká zásadná otázka. Má sa mág tváriť, že niečo odstraňuje, len aby bol klient spokojný? Alebo má povedať pravdu?
Pre mňa je odpoveď jasná. Ak by som sa tváril, že odstraňujem niečo, čo tam nie je, prestal by som robiť mágiu a začal by som hrať divadlo.

Keď sa mág mení na psychológa

V takýchto prípadoch sa moja práca často mení skôr na jemnú psychologickú prácu.
Musím vysvetľovať, upokojovať, rozkladať strach, ktorý do človeka niekto vložil slovami.
A niekedy je táto časť náročnejšia než samotná magická práca.

Dôvera ako základ práce mága

Treba si uvedomiť ešte jednu vec. My ako mágovia klientom apriori veríme. Neskúmame, či hovoria pravdu, či niečo skresľujú alebo zamlčujú. Berieme ich slová ako zadanie. Mágia nie je výsluch.
Ak by sme ku každému pristupovali s podozrením, prestala by existovať spolupráca.

Zodpovednosť má hranice

Mág nemôže niesť zodpovednosť za to, čo mu klient nepovie, alebo čo si nechá pre seba.
Nemôže niesť zodpovednosť za očakávania, ktoré vzniknú až dodatočne.
A už vôbec nemôže niesť zodpovednosť za strachy, ktoré do klienta vložil niekto iný.

Keď mágia „nefunguje“ len zdanlivo

Ak mágia „nefunguje“, veľmi často to neznamená zlyhanie mága, ale rozpor medzi tým, čo klient povedal, a tým, čo v skutočnosti chcel. A pokiaľ si toto klient neuvedomí, bude odchádzať sklamaný z každého miesta, kam príde – bez ohľadu na to, kto pred ním stojí.

Záver: mágia nie je potvrdenie ilúzií

Mágia nie je služba na potvrdenie ilúzií. Je to práca s realitou. A tá si vyžaduje pravdu, jasný zámer a ochotu niesť dôsledky zmeny.