Aj v mágii platí stará pravda:

Keď budeš stúpať hore, každého pozdrav a poďakuj mu za spoločný úsek cesty. Lebo keď budeš padať dole, budeš stretávať tých istých ľudí.

1. Úvod – duchovná cesta nie je výstup bez následkov

V mágii, podobne ako v živote, nie je výstup po duchovnej hierarchii cieľom sám o sebe.
Byť Majstrom, Veľkňazom, či Učiteľom neznamená byť nadradený ostatným, ale niesť zodpovednosť za každé slovo, čin a postoj. Každý stupeň je len ďalším úsekom cesty, ktorým kráčame spoločne s ostatnými.

A práve preto platí: pozdrav každého, kto ti pri ceste pomohol, a poďakuj za spoločný čas.
Lebo v mágii sa cesty neuzatvárajú ako dvere – zostávajú prepojené na energetickej aj karmickej úrovni.

2. Duchovná pokora mága

Čím vyššie mág vystúpi, tým väčšie je riziko, že začne vnímať ostatných ako „nižších“.
No skutočná sila mága nespočíva v moci, ale v pokore:

• Pokore voči Zákonom vesmíru, ktoré sú nad ním.
• Pokore voči tým, ktorí kráčali pred ním – predkom, učiteľom, sprievodcom.
• A pokore voči tým, ktorí kráčajú vedľa neho alebo za ním – lebo každý z nich môže byť raz ten, kto mu podá ruku.

Mág, ktorý zabudne na vďačnosť a rešpekt, stráca silu pomaly – zvnútra. Jeho dary vysychajú a svetlá, ktoré mu predtým svietili na cestu, sa vytratia.

3. Cesta nahor nie je osamelá

Mnohí sa domnievajú, že magický rast je osamelý výstup. Pravda je však taká, že:

• Každý učeník potrebuje učiteľa.
• Každý učiteľ potrebuje žiaka, aby rástol.
• Každý veľkňaz bol kedysi vedený, kým sám nezačal viesť.
• Každý mág potrebuje spoločenstvo, ktoré ho udrží v rovnováhe.

A každý z týchto ľudí má svoj príbeh, svoju bolesť, svoje skúšky – a ak ti na chvíľu kráčali po boku, zaslúžia si poďakovanie, aj keď sa vaše cesty neskôr rozišli.

4. Pády – skúška charakteru a duše

Nie každý pád je trest. Pády nás učia:

• Pokore
• Spomaliť
• Všímať si druhých
• A vnímať, čo sme možno prehliadli

V čase pádu môže mág znovu stretnúť tých, ktorých kedysi prehliadol, podcenil, alebo opustil bez slova. A ak si zachoval úctu, slušnosť a vďaku – stretne pohľady, ktoré mu odpovedia pokojom.
No ak nie – môže nájsť zatvorené dvere.

Pád nie je len návrat na „nižšiu úroveň“. Je to návrat do reality, v ktorej sa ukáže, aký si bol človek, nie aký si bol mág.

5. Magická etika – pozdraviť a poďakovať

Vo výuke Selekcie by malo byť od začiatku vštepované:

• Poďakuj každému, kto ti otvoril dvere poznania.
• Nepohŕdaj tými, ktorí ešte len začínajú.
• Buď vďačný aj tomu, kto ti dal ťažkú lekciu.

Aj keď niekto odišiel, aj keď bol konflikt, rozpor či nepochopenie – poďakovanie na duševnej úrovni je silou, nie slabosťou. Je to magický akt prepustenia hnevu a otvorenie karmického uzla.

6. Záver – Cesta mága je kruh, nie rebrík

Mágia nie je rebrík, kde stojíme vyššie ako iní. Je to kruh, kde sa opakovane stretávame s ľuďmi, ktorých sme už raz poznali – niekedy v tejto inkarnácii, inokedy v predchádzajúcich.
V každom z nich môže byť učiteľ, skúška, alebo zrkadlo.

Ak raz pôjdeš hore, pozdrav a poďakuj. Lebo keď budeš padať, možno práve tí istí budú stáť pod tebou. A len od tvojho správania závisí, či ťa zachytia – alebo pôjdu mlčky ďalej.

PS:

„Keď stúpaš nahor, pozdrav každého. Keď padáš, budeš ich znova stretávať. Magická cesta si pamätá nielen tvoje slová, ale aj tvoj postoj.“