Nie všetko poznanie je určené na to, aby sa vyslovilo nahlas. Niektoré pravdy potrebujú ticho, aby ich duša počula. A práve takéto poznanie je ukryté v spisoch známych ako Hermetický súbor – Corpus Hermeticum. Nie je to len starý text. Je to živý systém vnímania reality, ktorý nás pozýva premeniť spôsob, akým rozmýšľame o svete, Bohu a o sebe samých.

1. Kto hovorí? A ku komu?
   Hermetický súbor nie je monológ. Je to dialóg medzi majstrom a žiakom, medzi Hermom Trismegistom a jeho nasledovníkmi. No pod povrchom je to dialóg duše so Zdrojom, so svetlom, ktoré nie je vidieť očami.
   Hermes Trismegistos nie je osoba v historickom zmysle. Je to titul – Trojveľký Hermés – zosobnenie múdrosti, poznania a duchovnej alchýmie. Spája v sebe gréckeho Herma – posla bohov a majstra reči, s egyptským Thovtom – bohom múdrosti, písma a poriadku.
   Keď čítame jeho slová, čítame hlas archetypu učiteľa, ktorý sa zjavuje v každom veku inak – ale nesie tú istú esenciu.

2. Svet ako živý organizmus
   V hermetických textoch svet nie je náhoda. Nie je to len hmota. Je to živé vedomie, ktoré je navzájom prepojené, vrstvené a reaguje na myšlienky, slová a stavy.
   Je to zrkadlo: „Ako hore, tak dolu. Ako vo vnútri, tak navonok.“
   Tento princíp nie je len poetický. Je kľúčom k mágii.
   Pretože ak je svet zrkadlom vedomia, potom všetko, čo mág robí vo svojom vnútri, sa skôr či neskôr odrazí v jeho vonkajšej realite.
   Hermetické učenie nás učí, že každý atóm je prepojený s hviezdou, a každý výdych s rytmom svetla.

3. Cesta k poznaniu: nie cez slová, ale cez prebudenie
   Hermes učí, že pravé poznanie neprichádza z učenia, ale z prebudenia. Nie je to o tom, čo vieme – ale o tom, kým sme sa stali.
   K poznaniu sa nedostaneme tým, že si prečítame traktát. Dostaneme sa k nemu, keď sa otvorí niečo v nás, čo už vedelo – len spalo.
   Preto sa v hermetickom súbore opakuje jedna myšlienka: „Ten, kto má uši, nech počúva.“
   Ale nie ušami tela. Ušami duše.

4. Znovuzrodenie ako jadro hermetizmu
   Hermetický súbor hovorí o znovuzrodení. Nie o narodení tela, ale o zrodení ducha v človeku.
   O momente, keď sa človek rozhodne, že nebude len sledovať svet, ale ho vedome tvoriť.
   To je začiatok skutočnej mágie.
   Podľa Hermesa sa človek musí vzdať ilúzie oddelenosti. Musí pochopiť, že Boh nie je ďaleko, že duša nie je uväznená, a že vedomie je silnejšie než osud.
   Znovuzrodenie neznamená začať nový život. Znamená pochopiť, že život, ktorý žijem, nie je náhoda – a že ho môžem premeniť tým, kým som.

5. Mág, ktorý kráča s týmto poznaním
   Ako mág, ktorý učí ďalších, viem, že poznanie bez vedomia môže byť prázdne.
   Ja sa venujem výučbe mágie už desaťročia. Moje učenie nie je len o technike, ale o hlbokom porozumení svetu ako živému systému.
   Hermetické myšlienky – ako zrkadlenie svetov, premena vedomia či práca so svetlom a tieňom – sú základom mojej cesty.
   Žiakov vediem k tomu, aby nesledovali len rituál, ale vnímali súvislosti. Aby slovo nebolo len zvuk, ale tvorivá sila.
   Hermetizmus pre mňa nie je filozofia minulosti – je to aktívna prax duše.
   Za týmto účelom som pre svojich žiakov napísal dve rozsiahle knihy mágie – prvú o rozsahu 1300 strán formátu A4 a druhú s 820 stranami.
   Nie preto, aby som sa chválil, ale preto, že cítim zodpovednosť odovzdať cestu ďalej tým, ktorí kráčajú.
   A popravde – koľko žijúcich praktizujúcich mágov dnes napísalo takéto dielo pre svojich nasledovníkov?Tieto knihy však nie sú len výučbovým materiálom. Vnímam ich ako hermetický súbor tejto doby – súbor živých poznaní, ktoré možno raz nadobudnú postavenie tajného učenia hermetizmu pre budúce generácie.
   Nie preto, že by boli napísané s cieľom byť posvätné, ale preto, že vznikli z prežitého, nie skopírovaného.
   Každá myšlienka, každé slovo, každá kapitola bola od žitá, vytvorená a privedená do života.
   Nie je to poznanie z kníh – je to poznanie z cesty. A preto nesie silu.

Záver
Hermetický súbor nie je len staroveký text. Je to pamäť vedomia, ktorá prežije všetky civilizácie.
Nie je závislý na kultúre, náboženstve ani jazyku. Je to jazyk duše – stále prítomný, aj keď ho často prehluší hluk sveta.

Keď čítaš Hermesa Trismegista, nemysli na dejiny. Mysli na seba.
Niečo v tebe to už dávno pozná. A teraz, možno, prišiel čas, aby si si to znovu pripomenul.
Možno práve tvoj čas je tým obdobím, keď sa nové hermetické učenie znova rodí – nie v starých svätyniach, ale v dušiach, ktoré žijú pravdu a premieňajú ju na cestu.

Aj ja kráčam touto cestou. A to, čo som zapísal do svojich kníh, možno raz niekto otvorí ako ďalší hermetický súbor – nie preto, že by to bol zámer, ale preto, že život sám to tak určil. A niekde medzi slovami možno opäť zaznie ten istý hlas, ktorý hovoril už dávno:
„Ten, kto má uši, nech počúva.“

P.S.:
Možno práve teraz držíš v ruke text, ktorý ti má niečo ukázať. Nie odpoveď. Ale dvere.
A dvere sa neotvárajú logikou – ale vedomím.