Mágia nie je bojovým poľom názorov, ale priestorom poznania. A to poznanie rastie vtedy, keď má odvahu počúvať – aj tých, ktorí stoja na druhom brehu.

Nie je prejavom slabosti uznať, že aj niekto s iným presvedčením môže povedať pravdivú vetu.
Práve naopak – je to znak duchovnej vyzretosti. Mág, ktorý sa bojí dialógu, nie je pevný vo svojom poznaní – len vo svojej obrane. Múdrosť sa neukazuje v tom, koľkých umlčíme, ale v tom, ako dokážeme počúvať bez straty vlastnej integrity.

Zo svojej praxe viem, že skutočný dialóg je možný. Viackrát som sa stretol s duchovnými – či už z evanjelickej, alebo katolíckej cirkvi. Títo kňazi presne vedeli, kto som, čo robím, aj aké mám postavenie v rámci duchovnej praxe. A predsa sme si neraz sadli ako dvaja ľudia – nie ako protivníci, ale ako partneri vo vyššom hľadaní.

Naše rozhovory prebiehali vo vzájomnej úcte. Bez útočenia. Bez potreby presviedčať jeden druhého o jedinej pravde. A vtedy sa otvoril priestor, kde bolo možné spolu nielen hovoriť – ale aj pomáhať.

Boli prípady, keď som bol z oboch týchto cirkví požiadaný o pomoc. Títo duchovní čelili situáciám, ktoré sa nedali vysvetliť bežnou vieroukou – a predsa sa diali.
V oboch prípadoch išlo o duchovné pôsobenie, ktoré im bránilo postaviť sa pred oltár, viesť kázne a plniť ich poslanie. Niečo, alebo niekto, na nich pôsobil spôsobom, ktorý ich oslaboval a mátal.

Po určitom čase a trpezlivom pozorovaní sa podarilo zistiť, kto za tým stál – kto chcel týmto duchovným škodiť. A problém sa v oboch prípadoch podarilo vyriešiť. Nenásilne. Bez medializácie. Bez osočovania. Len tichou prácou, rešpektom a magickým zásahom.

Samozrejme, nemôžem prezradiť viac. Neviaže ma síce spovedné tajomstvo, ale viaže ma slovo, ktoré som dal – že miesto ani osoby nikdy neodhalím. A moje slovo je pre mňa zákon.

Tieto skúsenosti ma naučili, že v 20. a 21. storočí je naše duchovné poslanie iné než v stredoveku. Mág nemusí byť nepriateľom kňaza. A kňaz nemusí byť nepriateľom mága. Potrebujeme sa navzájom. Každý iným spôsobom slúži svetlu. Každý iným jazykom hovorí k dušiam. Ale cieľ môže byť spoločný – harmónia, pravda, duchovné zdravie.

To všetko je možné – ak sú na oboch stranách ľudia, ktorí nezostali mysľou v čase inkvizícií, ale kráčajú vo vedomí dneška, otvorení, pokorní, ale aj múdri. Lebo aj dialóg je forma mágie – tej, ktorá nevzniká zo slov, ale z priestoru medzi nimi.

A nakoniec: nebojme sa uznať kúsok pravdy aj u iných. Lebo pravda nie je len to, čo sme spoznali my. Pravda je aj to, čo v nás prebudí slová druhého – ak máme odvahu ich prijať.

P.S.:
Dialóg je základ mieru a pochopenia. Je to most, nie zbraň. Preto ako mág a duchovný učiteľ nabádam všetkých mágov, aby v čase napätia, nezhôd či nejasností najprv komunikovali – a až potom konali. A to nielen smerom von, ale aj navzájom medzi sebou. Mág, ktorý koná bez dialógu, môže nevedomky raniť. Ale mág, ktorý najprv hovorí a počúva, môže tvoriť mosty, ktoré pretrvajú aj vtedy, keď mlčia slová.