V mágii platí zákon: Čo bolo stratené, musí byť znovu objavené. A ak sa to neobjaví, hrozí, že sa stratí nielen vedomosť, ale aj samotná kontinuita poznania. V čase, keď sa svet mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým, zostáva jednou z najväčších výziev pre každého mága – zachovať podstatu, uchrániť vedomie pred stratou a pretrhnutím reťazca duchovnej múdrosti.

Zažil som, čo znamená, keď sa táto kontinuita preruší. Nie ako čitateľ minulosti, ale ako ten, koho sa to bytostne dotklo.

Stratili sa nám spisy. Stratili sa nám knihy. Stratili sa poznámky a svedectvá zo Spoločenstva Anách, ktoré bolo naším duchovným domovom. A nebolo to len o papieri – bola to strata pamäti.
Ako keby sa zlomila niť medzi generáciami mágov, ktorí si predávali vedomosti v tichu, medzi svetmi, s rešpektom k Tajomstvu.

A tak som musel začať od nuly.

Musel som skladať mozaiku zo zlomkov. Z pamäti. Z toho, čo zostalo v duši. Z rozhovorov s tými, ktorí ešte niečo pamätali. A z toho, čo sa zjavilo – niekedy v snoch, niekedy v rituáloch, niekedy v tichu.

Táto skúsenosť ma navždy zmenila.

Pochopil som, že mág nie je len ten, kto vie. Mág je aj ten, kto zachová. Kto chráni. Kto zapisuje.
A preto som urobil rozhodnutie: urobiť všetko pre to, aby sa Selekcia nikdy nedostala do stavu, aký som zažil po strate v Anách.

Začal som písať. Nie kvôli sláve. Nie kvôli uznaniu. Ale kvôli záchrane. Spísal som svoje vedomosti do Kníh mágie, ktoré sú určené pre zasvätených. A niektoré poznania som vedome preniesol aj do kníh, ktoré sú dostupné verejnosti – ako Život po smrti, Za závojom smrti či romány Trevor a Seth – cesta mága, aby pravdy neboli ukryté len za múrmi, ale mohli sa dotknúť aj tých, ktorí možno ešte len hľadajú cestu.

Poznanie, ktoré nie je zachované, je poznaním, ktoré môže zomrieť.

A ja nechcem, aby zomrelo to, čo sme v Selekcii vybudovali. Nechcem, aby sa naše duchovné dedičstvo stratilo v prachu času, ako sa to stalo iným školám a spoločenstvám. Preto sa snažím, aby každá generácia, ktorá príde po nás, mala z čoho čerpať. Aby mala na čo nadviazať. Aby mala komu poďakovať.

Lebo poznanie nie je súkromný majetok mága. Je to zverené dedičstvo, ktoré má byť odovzdané ďalej – čisté, silné a živé.

P.S.:
Možno nie všetko, čo napíšem, sa dostane do rúk tomu, kto by to vedel najviac oceniť.
Ale aspoň niečo zostane. A ak aspoň jediný mág po mne nájde moju knihu a pocíti, že sa mu niečo otvára, potom to všetko stálo za to. Preto píšem. Preto tvorím. A preto sa snažím uchovať to, čo by sa inak mohlo stratiť navždy.