Trevor sa nevedel vynadívať na Tiene a na to, ako Grobde s nimi komunikuje. Jenk urobil niečo, čo umožnilo aj Trevorovi aspoň čiastočne vnímať, o čom sa to rozprávajú. No ich komunikácia bola dosť strohá. Zachytil, že sa bavia o Ohnivých Sylfách a o otvorení akýchsi brán. Ostatné mu nedávalo zmysel. Odrazu sa Grobde stratil a postupne sa začali strácať aj Tiene. Trevor bol ako v tranze a Jenk sa mu musel dvakrát prihovoriť, kým sa spamätal. Pozrel sa na Jenka, akoby sa prebudil z nejakého sna a položil mu otázku, ktorá nijako nesúvisela s danou situáciou. Zobraziť celý príspevok »

Bria sa pri svojej práci v inej časti Grobdeho siene pohybovala ladne a plynulo. S úsmevom na tvári sa snažila svojim zákazníkom vyhovieť a dopraviť k nim, či už formou mágie, alebo osobne všetko, čo si želali. Zobraziť celý príspevok »

Bytosti, ktoré sa dostavili do Grobdeho Siene svetov, boli priehľadné, poskladané z energií, šedi a dymu. Nič hmotné na nich nebolo a Trevor sa zamýšľal nad tým, ako chcú tieto bytosti vôbec niečo konzumovať. Bytostí bolo dokopy dvanásť a ak sa to dá vôbec tak nazvať, sadli si za stôl. Slovo „sadli si“ však celkom neodrážalo realitu. Povedzme, že sa nachádzali na laviciach a stoličkách. Ich forma sa akoby umelo snažila napodobniť tvar rôznych bytostí. Zobraziť celý príspevok »

Trevor vošiel spolu s Briou do siene a rovno si to zamieril ku Grobdemu. Úprimne sa mu ospravedlnil, aj keď to znelo trošku kostrbato. Hanbil sa a plne si uvedomoval, že sa správal neúctivo. Tiež priznal, že bol netrpezlivý a neuvedomil si, že ho Grobde požiadal, aby chvíľu počkal. Grobde sa na Trevora chvíľu díval a potom to celé len tak odmávol rukou, že všetko je v poriadku. Následne sa ho opýtal to najpodstatnejšie: Zobraziť celý príspevok »

Keď Jeremy zmizol Trevorovi z očí, zjavil sa v Laurenceho pracovni. Sedela tam aj Tamia a Anton. Anton fajčil svoju fajku a Tamia si práve upíjala z  pariaceho sa čaju. Jeremy sa bez ďalšieho zdržovania posadil medzi nich do kresla a tiež si vybral fajku. Pokojne si ju naplnil tabakom, zapálil si a slastne do seba potiahol dym. Následne sa pozrel na ostatných, usmial sa a začal: Zobraziť celý príspevok »

Trevor sa uložil spať nie len tam a vtedy, ale už aj teraz v tomto hájiku, kde sa po dlhej ceste zastavil a rozhodol sa oddýchnuť si, zrovnať si myšlienky a na toto všetko si pospomínať. Akoby sa týmito spomienkami chcel uistiť, že sa rozhodol správne, keď odišiel preč z Hradu. Ale niečo ho stále škrelo, niečo z toho, čo mu Majster Jeremy hovoril – že nie všetko musí chápať a vidieť v daný moment správne, a že ak sa niekto niekam dostane, začnú mu učitelia brnkať na nervy a pri tom mnohí padnú, hoci sú krok od cieľa. Avšak tak, ako Trevor nevidel v tme pri portréte Veľmajstra Izguna znížený prechod do druhej chodby a narazil doňho hlavou, teraz uvažoval, či sa obrazne povedané nestalo to isté. Mal dojem, že veci sú v skutočnosti iné, ako ich on v návale emócií vyhodnotil. Čo už však s tým, keď odišiel, nemá si to ako overiť. Aj Bria povedala, že nevidí realitu, že vidí len očami a ostatné mu uniká. Trevorovi z toho išla prasknúť hlava a tak sa snažil radšej čím skôr zaspať. Zobraziť celý príspevok »