Laurence a Tamia prechádzali nenápadne po chodbách Hradu. Neskrývali sa, ale ani na seba nechceli upozorniť a tak šli zahalení obradných rúchach až po hlavu. Ich tajná cesta viedla k Trygvemu. Zobraziť celý príspevok »

Kornélia sa snažila zostať pokojná. Používala pri boji rôzne formy obrany i útoku, ale nikam to zatiaľ neviedlo. Skúšala to, čo útočilo, zničiť čarami a aj fyzickým útokom. Skúsila drevo a i kov, ale všetko sa míňalo účinkom. Všetko nimi prešlo a ani v najmenšom im to neublížilo.Teraz sa snažila presunúť sa ku stolu, lebo po boji, ktorý zatiaľ nikam neviedol, si uvedomila, že na stole sa zjavil aj pergamen tesne pred tým, ako sa od Wiliho zjavili listy z Meniacej sa rastliny. Kornélii niečo v mysli vravelo, že ten pergamen môže byť teraz dôležitý. Zobraziť celý príspevok »

Prudká sila páliacej energie Wiliho hodila o zem. Narýchlo, ako sa dalo, si vytvoril okolo seba ochranu. Vzápätí okamžite vyskočil na nohy, aby sa bránil voči tomu, čo prišlo. No ako rýchlo vyskočil, tak ho prudko opätovne zrazilo ku zemi. Nič nevidel, vôbec nič. Pocítil len bolesť na hrudi, kde ho zasiahla prudká energia a teraz ho sila opätovne zrazila ku zemi. Zrazila ho ku zemi napriek tomu, že mal okolo seba už vytvorenú ochranu. Uvedomil si, že cíti, ako ho hrudník ukrutne veľmi páli. Po chvíli si uvedomil, že je na celom hrudníku popálený. Zobraziť celý príspevok »

Kornélia driemala vo svojom domčeku v lese. Lesné vtáky jej spievali a ona spokojne počas driemania držala na lone svoju vernú trojfarebnú mačku. Mala dôvod, aby si odpočinula. Posledné dni boli plné práce. Pretože bolo treba spracovať lesné plody, ako čučoriedky, černice, hríby všetkých možných druhov. Zobraziť celý príspevok »

Inde hlboko v lese kráčal Wili so svojím stádočkom kôz a spolu s ním teraz kráčal aj Trevor. Tiež sa nevyhol tomu, aby sa učil, ale on tentoraz nesedel nad knihou, ale kráčal vedľa Wiliho a počúval slová výučby. Zobraziť celý príspevok »

Bria sa prebudila do nového dňa. Bola v chalúpke, ktorú postavili spolu s Trevorom a aj Wili im trošku pomáhal. Nebola to náročná práca, pretože vlastne časť bola osadená v hore a tvorila ju akoby malá jaskyňa. Časť vchodu prirodzene tvoril mohutný dub, ktorý sa naklonil a spojil sa s vedľajším dubom a od koreňov vytvoril prirodzenú masívnu klenbu. Dorobili teda predok, okná, vráta a keďže Wili tvrdil, že počasie je kamarátske, nebolo nutné teda nejako zatepľovať vstup. Zobraziť celý príspevok »