Wili kráčal so svojimi kozičkami lesom. Neponáhľal sa a predsa napredoval. Kozičky majú totiž zvyk sa pásť prakticky skoro stále v pohybe. Stále hľadajú niečo nové, nové bylinky, ktoré by im chutili. Majú rady konáriky a listy stromčekov. A tiež to, čo iné zvieratka nespasú a to sú rôzne, no, nazvime to buriny. No a ak občas objavia krík s černicami či malinami, tak sa veľmi radi v pohybe pristavia. Wili sa preto nehneval, práve naopak, doprial im túto pochúťku. No aj keď sa Wili a jeho kozičky veľmi neponáhľali, došli náhodou alebo riadením osudu k jednému z domčekov, ktoré mal Wili kade-tade v lese postavené. Už z diaľky cítil energetickú zmenu a vedel že má vo svojom domčeku návštevu. Zobraziť celý príspevok »
Fantus položil na stôl cínový pohár, nadýchol sa a odpovedal:
„Drahá priateľka, vieš, možno máš pravdu, ale smrť by o tom aj tak mala vedieť. Veď oni prechádzajú do jej sveta. Všetci tam majú ísť až vtedy, keď nastane ich čas a nie len tak, že jedinec je zrazu na brehu rieky. A ak o tom nevie smrť, tak by mali vedieť iní. Ale ani tí nič nevedia. Nikto netuší, čo sa udialo.” Zobraziť celý príspevok »
Trevor sa díval okolo seba v priestore, ktorý sa mu vďaka zmesi na vytvorenie ochranného kruhu začal zjavovať. Mantrou „Ichlátum omni“ zabezpečil, že sa vietor, ktorý sa zjavil akoby odnikadiaľ v prázdne, rozniesol čiastočky zmesi po okolí. Uvidel, ako sa v priestore zjavili veľké dvojkrídlové dvere a pred nimi Pandorína. Zobraziť celý príspevok »
Fantus díval na toto všetko vo svojej knihe a keď usúdil, že už videl dosť, zavrel knihu, sadol si do svojho veľkého pohodlného kresla a díval sa do krbu. Sám pre seba si povedal: „Takže Trevor sa už dostal do inej reality. Teraz nastal čas, aby sa začal učiť a potom ho pošlem ku Grobdemu, aby sa naučil pracovať.“ Zobraziť celý príspevok »
Trevor mal zavreté oči a uvažoval, ako ďalej. Všade okolo neho bolo doslova Nič. Jemne skúsil potvoriť oči a uvidel okolo seba zase len to Nič a stále sa v tom „Ničom“ pevne nachádzal bezo zmeny. Opäť teda zavrel oči, lebo takto sa mu ľahšie uvažovalo. Spomenul si, ako na výučbe u Laurenceho počul o Prázdnote. Je toto však tá Prázdnota, o ktorej im hovoril?
Niekde inde, ďaleko a predsa blízko, sa v tom čase udial iný rozhovor. Tamia a Laurence sa dívali do zrkadla, ktoré však nezrkadlilo, a sledovali, ako sa Trevorovi vodí. Tamia sa zamyslela, že Trevor možno predsa len ešte nebol pripravený na takúto skúšku a zodpovednosť.
Trevor bol vnútorne napätý, ale snažil sa to ukrývať a hlavne kontrolovať. Veď predsa nebol v Hrade už žiadny nováčik. Pred niekoľkými mesiacmi sa stal Majstrom a to predsa už niečo znamená. Než sa stal Majstrom, musel prejsť niekoľkoročným výcvikom a výučbou, ktorú nezvládol každý.
Copyright © 2018 - prirodna-medicina.SELEKCIA.SK - používame WordPress
Design blogov vytvorili InfoCreek