Každý paralelný svet má určitú prechodovú bránu, ktorá sa otvára buď umelo, čo je dosť náročné na techniku a silu človeka, alebo sa otvára sama od seba z druhej strany, aby došlo k prieniku z paralelného sveta do sveta nášho. Je mi jasné, že o tomto bolo napísaných už veľmi veľa kníh a natočených veľmi veľa filmov. Ale nie je to celkom tak, ako sa to v nich uvádza. Nedá sa povedať, že by vznikla nejaká hmatateľná vírová dimenzia, do ktorej stačí skočiť a ocitnete sa na druhej strane. Čo sa týka toho skočenia, bral som to skôr s úsmevom ako určitý efekt, lebo keď sa takáto brána otvorí, tak do nej netreba skákať, stačí do nej vstúpiť. V skutočnosti je to pomyselná hranica medzi dvoma svetmi. Skúsme si predstaviť, že stojíme na lúke a niekde tam si predstavme nejaký pevný bod – napríklad dva stromy oproti seba. Medzi nimi je priestor od jedného k druhému X metrov, pre orientáciu sa uspokojme s číslom 5-6 metrov. Predstavme si, že toto je dimenzná brána. Keď sa k tomu miestu priblížite a otvorí sa dimenzná brána, aby ste sa dostali do iného sveta. Tak načo by ste tam skákali, keď je to otvorené a stačí vojsť dnu? Možno je to mojou pohodlnosťou a úctyhodnou váhovou kategóriou, a možno je to len z pohľadu toho, že zbytočný efekt nechápem, ale proste stačí urobiť krok a ste tam.

Zobraziť celý príspevok »