Prebudenie vnútornej sily nie je náhla udalosť ani jednorazový zážitok. Je to proces, ktorý sa začína v tichu – často v období, keď človek cíti únavu, stratu smeru alebo vnútorný nepokoj. Práve v týchto chvíľach sa rodí impulz k zmene. Vnútorná sila nie je agresívna ani hlučná. Je pokojná, sústredená a hlboko zakorenená v bytí človeka.

V mágii sa vnútorná sila nechápe ako niečo, čo treba získať zvonka. Neprichádza z rituálov samotných, z predmetov ani z titulov. Prebúdza sa vtedy, keď sa človek prestane rozptyľovať tým, kým by „mal byť“, a začne vnímať, kým v skutočnosti je. V tom okamihu sa vedomie obracia dovnútra a dochádza k prvému dotyku so silou, ktorá bola prítomná celý čas.

Jedným z hlavných spúšťačov prebudenia vnútornej sily je kríza. Strata istôt, zdravotné obmedzenia, rozpad vzťahov alebo konfrontácia so smrťou menia vnútorné nastavenie človeka.
Ego slabne a ustupuje niečomu hlbšiemu. To, čo bolo doteraz potlačené, sa začína hlásiť o slovo.
V mágii sa hovorí, že práve v týchto okamihoch sa otvárajú vnútorné brány.

Vnútorná sila sa prebúdza aj cez vedomé prijatie ticha. Ticho nie je prázdnota, ale priestor, v ktorom sa dá počuť vlastná duša. Keď človek prestane neustále reagovať na vonkajší svet, začnú sa objavovať jemné signály – vnemy, pocity, intuícia. To sú prvé prejavy prebúdzajúcej sa sily.
Nie sú dramatické, ale sú stabilné a trvalé.

Dôležitou súčasťou tohto procesu je práca s vlastnými tieňmi. Vnútorná sila nerastie popieraním slabostí, ale ich pochopením. Strach, hnev, smútok či vina nie sú nepriatelia. Sú nositeľmi informácií. Keď sa s nimi človek prestane biť a začne ich vnímať, sila sa prestáva trieštiť a začne sa zjednocovať.

V magickej praxi sa prebudenie vnútornej sily prejavuje zmenou vnímania reality.
Mág prestáva tlačiť na výsledok a začína pracovať so stavom bytia. Energia plynie prirodzenejšie, rozhodnutia sú presnejšie a zásahy do reality jemnejšie, no účinnejšie. Skutočná sila nepotrebuje dokazovanie. Je rozpoznateľná pokojom, stabilitou a schopnosťou niesť zodpovednosť.

Prebudená vnútorná sila sa napokon stáva oporou nielen pre samotného človeka, ale aj pre jeho okolie. Takýto jedinec nepôsobí nátlakom, ale prítomnosťou. Neučí slovami, ale stavom.
V mágii sa hovorí, že tam, kde sa vnútorná sila prebudila, už nie je potrebné hľadať moc – pretože sila a vedomie stoja v rovnováhe.

Téma prebudenia vnútornej sily nie je určená len pre mágov. Týka sa každého, kto cíti, že život má hlbší rozmer než len prežívanie dní. V okamihu, keď sa človek prestane pýtať, čo od neho svet chce, a začne sa pýtať, čo chce jeho duša, proces sa už začal.

Ako sa prebúdza vnútorná sila – praktický postup

Prebudenie vnútornej sily nie je technika, ktorú by bolo možné zvládnuť za jeden večer.
Ide o vedomý a postupný proces, v ktorom sa mení vzťah človeka k sebe samému, k svetu aj k vlastnej energii. Nasledujúce kroky nevznikli ako dogma, ale ako overená cesta v magickej praxi aj v hlbokej osobnej práci.

Prvým krokom je zastavenie sa. Človek musí vedome spomaliť a vytvoriť si priestor bez rušenia.
Nejde o únik zo sveta, ale o návrat k sebe. Každodenné ticho, hoci len na pár minút, je základom.
Bez tohto priestoru vnútorná sila nemá kde vystúpiť, pretože je prehlušená myšlienkami, očakávaniami a neustálou reakciou na okolie.

Druhým krokom je prijatie vlastného stavu. Či je to únava, prázdnota, bolesť alebo chaos – nič netreba okamžite opravovať. Vnútorná sila sa nezačína v ideálnom stave, ale v pravdivom.
Keď jedinec prestane bojovať s tým, čo cíti, energia sa prestáva trieštiť a začína sa sústreďovať.

Tretím krokom je práca s telom. Telo je nositeľom pamäte a energie. Vedome vnímaný dych, pomalý pohyb, chôdza v prírode alebo jednoduché rituálne úkony uzemňujú silu, ktorá sa prebúdza.
Bez ukotvenia v tele sa vnútorná sila mení na nepokoj alebo ilúziu moci.
Stabilita vždy predchádza sile.

Štvrtým krokom je čestné stretnutie s vlastným tieňom. Jedinec si musí dovoliť pozrieť sa na svoje strachy, hnev, zranenia a potlačené časti bez sebaklamu.
Nehodnotiť ich, ale pozorovať.
V tomto bode sa často objavuje odpor, no práve tu sa rodí skutočná sila.
Každý integrovaný tieň vracia človeku časť jeho energie.

Piatym krokom je zmena vnútorného postoja.
Prebudenie vnútornej sily sa nezačne otázkou „čo dokážem“, ale otázkou „za čo nesiem zodpovednosť“.
Vnútorná sila rastie tam, kde je ochota niesť dôsledky svojich rozhodnutí, slov a činov.
Bez zodpovednosti sa sila mení na deštrukciu.

Šiestym krokom je práca s úmyslom. Jedinec si musí ujasniť, prečo chce prebudiť svoju vnútornú silu. Nie pre ovládanie druhých, nie pre únik z reality, ale pre vedomé a pravdivé žitie.
Čistý úmysel stabilizuje proces a chráni pred vnútorným chaosom.

Siedmym krokom je trpezlivosť.
Vnútorná sila sa neprejaví hlučne.
Najskôr sa ukáže ako pokoj, jasnejšie rozhodovanie, pevnejšie hranice a hlbšie vnímanie reality.
Až neskôr sa môže prejaviť ako schopnosť ovplyvňovať dianie okolo seba – prirodzene, bez nátlaku.

Napokon prichádza fáza integrácie.
Prebudená vnútorná sila sa musí stať súčasťou bežného života.
Nie je oddelená od práce, vzťahov ani každodenných povinností.
Práve tam sa overuje jej pravosť.
Skutočná vnútorná sila sa pozná podľa toho, že človek nemusí nič dokazovať, nepotrebuje súhlas a zostáva stabilný aj v tlaku.

Tento proces nie je jednorazový.
Vnútorná sila sa prebúdza v cykloch, prehlbuje sa a dozrieva.
Kto po nej kráča vedome, postupne zisťuje, že nehľadá niečo nové, ale vracia sa k tomu, kým bol ešte predtým, než sa naučil od seba odchádzať.

PS:

V Spoločenstve Selekcia sa s prebúdzaním vnútornej sily pracuje systematicky prostredníctvom vlastnej techniky jednoducho nazývanej Prepínanie. Táto technika je súčasťou výučby už od úvodných stupňov a vedie jedinca k vedomej zmene vnútorného stavu, postoja a práce s emóciami.
Kolegyňa MNR. Anat tejto téme venovala samostatnú prácu Emócie a prepínanie, ktorá je sprístupnená členom Spoločenstva Selekcia v časti publikácie na blogy.selekcia.sk .