Tamia ležala už niekoľko dní a nepreberala sa. Wili už začal byť skeptický aj keď sa nevzdával a nevzdávali sa ani liečitelia Gnómov. Deň noc sa pri nej striedali a dodávali jej energiu. Podľa ich názoru sa Duša a fyzické telo sa už dostali do súladu, ale niečo zapríčiňovalo prečo sa Tamia stále nepreberala. Svoje umenia vyskúšali už aj Kráľovná Agaura a Kráľ Taraša. No výsledok ostával rovnaký. Telo už navonok bolo v poriadku, ale Tamia nereagovala na žiadne podnety. Ich bezradnosť začala prichádzať do roviny zúfalstva a tak Agaura zvolala ku sebe radu liečiteľov a aj mágov, ktorej sa zúčastnil aj Wili a na úporné prosenie sa smeli nakoniec pridať aj Bria a Trevor.

Agaura sedela na tróne a vedľa nej na svojom starom tróne v rovnakej pozícii sedel aj Kráľ Taraša. Týmto počinom prezentovali rovnosť Kráľovnej a Kráľa v danej kolónii. Na tomto trvala práve Kráľovná Agaura, aby ukázala, že aj keď Kráľ Taraša sa stal Kráľom inej kolónie, že tu je jeho domov a jeho právo Kráľa v tejto kolónii tým nie je nijak menejcenné, ako keď tu bol on Kráľom tejto kolónie. Sedeli teda obaja vedľa seba rovnocenne a ak by to niekomu bolo aj divné koho vlastne teraz počúvať, tak to nijako nikto nedával najavo. Dokonca aj Gróth uznanlivo prikyvoval tomuto Agaurinému rozhodnutiu. Veď, ak by chcel mať niekto nejakú námietku bol Gróth pripravený každého upratať, aby to rešpektoval. Ale ako sa ukázalo nikto toto status qou nemal v úmysle spochybňovať a či mať ku tomu nejaké otázky, či pripomienky.

Prvý sa ujal slova Kráľ Taraša.

„Priatelia Kráľovná Agaura vás zvolala, aby sme sa pokúsili nájsť riešenie ako pomôcť Veľkňažnej Tamii. Každá rada bude dobrá pretože sme už vyčerpali všetky svoje možnosti a ona sa stále nepreberá k plnému vedomiu. Preniesť ju do Hradu nemôžeme jednak pretože Hrad je ukrytý mimo čas a priestor a len ona sama vie ako sa tam vrátiť. A ak by sme to aj vedeli, tak je možné, že by to neprežila. Takže počúvame vaše návrhy a pokojne prídite aj s netradičnými návrhmi. Avšak pre tento jeden krát by som všetkých súčasne požiadal, aby sme si uvedomili a jednali mimo našich zvyklostí. Aj keď sa stále všetko snažíme vyriešiť v pokoji a bez časovej tiesne prediskutovať, tentoraz nemáme čas. Teda hlavne Veľkňažná Tamia ten čas nemá.“

Nastalo ťaživé ticho a po chvíli sa ozval mág Futur. Bol to mág z najvyššej kategórie mágov Gnómov.

„Kráľovná moja a Kráľ môj, ak nemáme čas teda ho nemá vlastne Veľkňažná Tamia, tak jej ho doprajme. My mágovia budeme v jej komnate spomaľovať čas. Každú hodinu tak uplynie len jedna sekunda času a tým jej získame čas na to, aby sme mohli sa všemožne snažiť nájsť riešenie ako jej pomôcť. Spomalenie plynutia jej času jej získa čas, aby sa jej telo neposúvalo smerom ku strate života. Ak sa budeme striedať, tak minimálne niekoľko dní získame a dokonca získali by sme aj týždne, ale nikto nevie aký čas potrebuje. Avšak ako vieme čas čo pre ňu týmto získame ten môže byť pre ňu rozhodujúci. A možno prídeme na to, ako to zastaviť u nej v komnate plynutie času na čas úplne. Aby tam čas stál, než nájdeme spôsob ako ju zachrániť.“  

Kráľovná Agaura a Kráľ Taraša sa na seba pozreli a jednohlasne a súčasne vyslovili súhlas a požiadavku, aby sa toho mágovi ihneď ujali. A oni sa ako jeden postavili a opustili priestory a šli vykonať to čo bolo treba, aby u Tamii spomalili plynutie jej času.

Futur ešte po ceste vydával pokyny ako sa budú pri tejto činnosti striedať a tak, keď prišli k Tamii okamžite sa pustili niektorí do práce. Iný čakali a oddychovali a či sa pripravovali vystriedať prvú skupinu mágov. Proste každému bolo jasné, že ako, čo a kedy má robiť.

Ostatný v trónnej sieni medzi tým uvažovali čo by sa dalo ešte použiť. Všetko to boli zdatný liečitelia a vedeli presne ako liečiť. Fyzické rany ktoré mala na tele Tamia už vyliečili a uzdravili. No teraz akoby sa nevedeli pohnúť z jedného miesta. Vyčerpali možnosti toho kto čo poznal a povedali si to. A tak teraz len bezradne sedeli a pozerali sa na seba. V tom sa však z nenazdajky ozval Trevor.

„Veličenstvá ja by som možno mal jeden návrh, a to je urobiť výmenu časopriestoru, ale neviem kto by to z nás vedel previesť. Nie preto, že pochybujem o vašich schopnostiach mágov, ale preto, že je to výsostná technika mágie Hradu a neviem, či ju niekto z vás teda pozná. Teda vlastne Ty Wili, Ty by si to mohol skúsiť, veď si mi hovoril, že si sa kedysi na Hrade učil.“

Potom Trevor ostal ticho akoby sa hanbil za to, že sa ozval. Všetci čakali na jeho ďalšie slová a keď neprichádzali, tak sa prvý ozval Kráľ Taraša a vyzval Trevora, aby pokračoval v tom čo začal hovoriť.

„Viete ja si myslím, že nie celé vedomie sa spojilo do celku fyzického tela a duše. Myslím, že časť duše, časť jej vedomia sa ocitla v časovej smyčke. A teda treba jej telo a dušu dostať cestou techniky výmenu časopriestoru do súladu s tým čo niekde ostalo. Ak teda ste povedali, že treba navrhnúť aj netradičné techniky a možnosti, tak možno toto by mohlo pomôcť.“

Trevor sa díval po svojich slovách po tvárach prítomných a čakal nesúhlasné reakcie, ale nikde takú reakciu nevidel. Buď niektorí nereagovali lebo o tejto technike nepočuli alebo súhlasne pokyvkávali hlavami. Na druhej strane, ale bolo vidieť aj prekvapenie, lebo tomu čo vyslovil Trevor ako tak rozumeli jedine Taraša, Agaura a Wili. Tento raz sa prvá ozvala Agaura.

„Trevor je to nesporne zaujímavá myšlienka a my s Kráľom Tarašom v podstate rozumieme, ale túto techniku nepoznáme. A som v telepatickom spojení s našimi mágmi a ani oni nepoznajú túto techniku. A čo Ty Wili poznáš ju?“

Opýtala sa na záver Kráľovná Agaura Wiliho. No ten len najprv pokýval nesúhlasne hlavou a povedal.

„Žiaľ nepoznám, je to technika, metóda ktorú vynašiel Laurence a učí ju v Hrade. Ja som sa učil v Hrade ešte pred Laurencem a teda túto metódu nepoznám. Ako viete Laurence zaviedol mnoho prvkov ktoré sa kedysi v hrade nepoznali a neučili. Bol nútený inovovať vzhľadom na to, že keď Hrad preberal bol Hrad po vojne na tom dosť zle. Takže ak je toto nádejou pre Tamiu, tak to teraz Trevor leží na tvojich pleciach. Našťastie pokiaľ viem Laurence na rozdiel od svojich predchodcov učí tak, že ste účastný toho čo väčšinou robí. A verím, že si bol účastný dejov kedy použil Laurence techniku výmeny času alebo ako si to pomenoval. Takže Trevor musíš sa o to pokúsiť. A ak to nevyjde aj tak tým nič nestratíme a možno niečo málo i získame.“

„Wili som ešte len Majster, nie som schopný toto učiniť.“ – povedal zmetený a vystrašený Trevor.

„No a čo, že si len Majster? Ja si pamätám Laurenceho a aj Tamiu, keď boli majstrami a viem čo dokázali. Ty si ich žiak a vybrali Ťa na cestu kde na jej konci sa máš stať učňom Antona a nakoniec Archivárom. Keby do teba nevkladali dôveru myslíš, že by Ťa poslali na takúto skúšku? Trevor, Ty si Majster Hradu nie len Majster Hradu. V tom je veľký rozdiel v tom ako to Ty vnímaš a aká je realita. Tak začni uvažovať a hovoriť nám čo potrebuješ od nás, ak od nás teda potrebuješ pomoc. Lebo Trevor vyzerá to tak, že teraz Ty budeš hovoriť a my budeme počúvať vykonávať to čo povieš.“

Trevor odrazu pocítil na svojich pleciach ohromnú tiaž zodpovednosti ktorú doteraz nikdy nepocítil. Vedel, že ak aj zlyhá nikto mu to nebude vyčítať, ale on sám sebe to bude neustále po zvyšok života sám sebe vyčítať. Bria si ku nemu prisadla ešte bližšie a naklonila sa ku nemu a niečo mu do ucha pošepkala. Trevor súhlasne pokýval hlavou, zdvihol hlavu a skoro až seba istým hlasom povedal, že to teda skúsi. Požiadal ich však, aby sa mohol na nejakú dobu utiahnuť do súkromia kde si všetko premyslí a všetko spíše a pripraví. Potom však požiadal Briu, aby sa ku nemu pridala a bola mu nápomocná. Bria súhlasila a ostatný prítomný s daným postupom súhlasili tiež. A tak sa Trevor a Bria pobrali preč z trónnej miestnosti. Ostatní však ostali lebo budú hľadať ďalšie možnosti. Nedalo sa len tak spoľahnúť, že Trevor bude mať úspech. Nepochybovali o Trevorovi, ale ani nevedeli posúdiť nakoľko je to nádejné.

II.

Trevor sedel za stolom a oproti nemu sedela Bria. Trevor bol už zúfalí lebo tu sedel už dosť dlho a nevedel si odrazu v hlave nič pripomenúť o tejto technike. Akoby mu zodpovednosť ochromila mozog. Po chvíli vstal a chodil po miestnosti celý zúfalý hore dole. Nakoniec Brii došla trpezlivosť a prikázala mu si sadnúť. Trevor mechanicky počúvol a sadol si. Bria mu kázala, aby sa upokojil a aby toho dosiahla o niečo skôr vypustila naňho prúd energie a Trevor sa odrazu upokojil. Bria mu následne navrhla, aby to prestal riešiť a doslova mu povedala.

„Trevor, teraz nerieš akoby si to urobil a ani ako to budeš robiť. Začnime tým, že si predstav, že ja som žiačka v Hrade a Ty môj učiteľ. Čo by si mi na úvod povedal o danej technike výmeny časopriestoru?“

Trevor teraz už reagoval pokojne zamyslel sa a odrazu akoby to bolo samozrejmé spustil.

„Posun času v priestore je vlastne prepojenie dvoch rôznych realít a časov. Má to mnoho spoločného s pojmom dimenzných brán, ako aj s kliatbami ako takými. Posuny času v priestore sú spojené s vyslovením kliatby a potom už všetko ide spolu ruka v ruke. Sila, ktorá spôsobí tento posun, súčasne akoby pootvorila dimenznú bránu. To však teraz nie je až tak podstatné. Táto kliatba si nevyžaduje až takú obrovskú silu, ako iné typy kliatby, ale aj tak jej treba venovať veľkú pozornosť. Posun času v priestore sa v praxi dá aplikovať rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je odvrátiť pôsobenie sily na konkrétny priestor. Napríklad v nejakom dome je priestor, kde je problematické existovať, pretože sa tam dejú určité nevysvetliteľné javy. To však ešte neznamená, že ide o silu, ktorá priamo negatívne pôsobí formou magického útoku. Túto techniku môžeme použiť na to, aby sme sa zbavili síl, ktoré nám znepríjemňujú život. Aj praktický mág potrebuje touto formou z času na čas pomôcť sám sebe. Vo svojej praxi sme sa už stretli s tým že aj ľudia, ktorí nepraktizovali žiadnu formu mágie, ale brali to len ako skrátenie svojho voľného času, nevedome povolali určité sily a potom si s nimi samozrejme nevedeli dať rady. Lebo často dôjde ich rozpolteniu medzi vedomím a dušou čo je asi teraz tento prípad u Tamii… . Teda aspoň dúfam …hmm. ….. .“

„Trevor prosím sústreď sa ďalej ide Ti to dobre.“ – ozvala sa Bria, keď sa Trevor zasekol.

Trevor sa nadýchol a pokračoval.

„Kým sa však vrhne do takéhoto úkonu, je potrebné dôsledne zvážiť, na akej úrovni sa v rámci svojich schopností reálne nachádzaš a či už túto techniku máš šancu zvládnuť. Pretože povolať niečo je vždy omnoho ľahšie, ako to zase vrátiť späť. Treba mať na pamäti, že ideš niečo niekam vracať a odtiaľ brať niečo, čo má byť čisté alebo prinavrátiť časť toho čo tam zostalo. Preto si treba dobre premyslieť, z akej doby chceš daný čas čerpať. Nemôžeš to nechať len tak na náhodu. Ak sa dá, treba si zistiť, aké obdobie ideš otvárať, čo sa v tom čase na danom mieste dialo. Môžeš sa totiž trafiť napríklad do doby, kedy tam pôsobila sila smrti a tá zanecháva svoju stopu v čase a v priestore aj v minulosti. Kadiaľ smrť prejde, tam zanecháva svoju stopu v čase a priestore. Ak sa náhodou trafíš presne do takéhoto momentu, túto silu sem privedieš a narušíš jej kontinuitu v danom čase. A v tomto prípade by sme mohli priviesť sem práve bytosti Harby. Aj keď je to už čas minulý, sila smrti je aj tak spojená so svojou podstatou. A ver, že sila, ktorú takto nechtiac privedieš do tohto času a priestoru, si nemusí vždy vybrať tak, ako to Ty chceš. Celkom ľahko sa jej obeťou môžeš stať aj Ty. Preto je vhodné si na tento účel vybrať pokojné, snáď až nudné obdobie, kedy je možné jasne určiť, že vtedy bolo všetko v poriadku. No v tomto prípade, ale musím nájsť moment kedy sa Tamia rozpoltila a súčasne nastaviť všetko tak, aby prešiel len čas a jej časť ktorá tam ostala a neprešlo to čo nemá.

Samozrejme môžem touto technikou pôsobiť aj opačne – privolať silu, ktorá bude v konkrétnej lokalite pôsobiť deštruktívne. Na to, ale treba trošku viac sily, než si myslíš. Táto sila totiž musí byť podporená silou ďalších jedincov. A znovu treba mať na pamäti, že je to ako privolať démona Harby. Démon Harby neuznáva nikoho za svojho pána. Príde a riadi sa podľa seba samého. Nejaký červík, ktorý mu pootvoril bránu, ho vôbec nebude zaujímať a nebude sa s ním zdržiavať zmocní sa ho.

Táto technika sa dá s jemnou modifikáciou použiť aj na odstránenie prisatého ducha z aury. Toto však musí byť často podporené aj funkčnými amuletmi, alebo inými ochranami s použitím živej aj mŕtvej energie.“

Bria od samotného úvodu všetko doslovne zapisovala. A keď Trevor skončil a pokrčil plecami, že to je asi tak všetko čo si pamätá z jedného výkladu na hodine mágie s Laurencem a pokračoval.

„Ono vlastne nám to vtedy hovoril ako určitú formu zaujímavosti pretože sme sa pýtali. A Laurence má taký zvyk, že ak sa niekto z nás správne opýta odpovie a neodbije ho, že na to nemá ešte kvalifikáciu, či správny hierarchický stupeň. Niektorí učitelia neodpovedia a povedia, že odpovedia až príde náš čas, ale našťastie Laurence si z toho ťažkú hlavu nerobí kedy komu čo hovorí ak sa vieme správne opýtať. No a my moja skupina sme sa nebáli sa teda pýtať a využívali sme toho, že Laurence proste odpovedá.“

Bria sa usmiala a podala papyrus Trevorovi so slovami, že si všetko rýchlo zapisovala a nech si to teda Trevor prečíta a tým si osvieži pamäť v tom ako ďalej.

Trevor si to pozorne prečítal občas sa pri tom zamračil a občas sa pousmial. Bol vskutku prekvapený ako sa mu tieto informácie odrazu vynorili v hlave. Ostal ticho sedieť a Bria ho istú dobu nerušila, a po istom čase sa akoby Trevor prebral a vyslovil akoby sám pre seba.

„Áno vtedy v tom domci na kopci keď som zahájil svoju cestu som mal pochopiť slovo. Slovo nie je len zvuk, či písmo. Slovo je posolstvo. Slovo je nositeľom moci, ktorá presahuje normálne ľudské možnosti – či už smeruje ku konaniu dobra, alebo zla. A presne toto teraz potrebujem spísať slovo, aby som ho vedel vysloviť. Musím si však presne spomenúť na slová ktoré Laurence pri tom vyslovoval. A to mám obavu bude ťažké. A ak len jednu časť hoci len jedno slovo nesprávne vyslovím, tak bude všetko stratené a možno Tamii ešte poškodím.“

No tu do toho zasiahla Bria a rozhodne povedala.

 „Trevor ja Ti pomôžem som Kerčanka a ovládam rôzne formy mágie a myslím, že už je čas, aby som ju aj ja začala používať. Strýko síce nechcel, aby som u Wiliho používala našu mágiu lebo nechcel na nás upozorniť a mala som sa tam aj kdečo naučiť. No myslím, že teraz je čas, aby som ju používala a nakoniec už nie sme u Wiliho, ale sme kráľovstve Kráľovnej Agaury. A tu mi nikto nezakázal užívať našu mágiu. Trevor, Ty si teraz ľahneš na pohovku a ja na teba prenesiem časť sily. Tá sila Ťa v mysli prenesie tam kde chceš byť. Nebude to skutočné, ale v tvojej mysli to bude akoby skutočné. Stačí ak si v mysli vybavíš moment kedy Laurence tú techniku použil. A ak ju nahlas vyslovoval, čo verím, že Laurence zrejme vyslovoval kliatby nahlas, tak Ty sa tam vo svojej mysli ocitneš. Stačí ak budeš potom nahlas opakovať to čo budeš počuť a ja to budem zapisovať. Potom si to prejdeš, či si niečo náhodou inak nediktoval. A všetko čo sa Ti v hlave pritom ako myšlienka zjaví Ti ostane a aj so stopami poznania sily tak, ako si ju vnímal. Takže Trevor ak Laurence vyžaroval silu Ty tú silu teraz na vnímaš a budeš ju mať v sebe. Nebude to akoby zasvätenie, ale ako spoznanie a znovu objavenie sily v sebe. Nakoniec veľa vecí a techník takto vzniklo, že mágovia v sebe našli niečo ako silu a poznanie. Nie každý mág mal šancu sa niekde učiť u niekoho mnohí boli odkázaný na seba svoje vlastné schopnosti. A s Laurencem som sa v Sieni Svetov dosť rozprávala, aby som pochopila, že ho učitelia viac menej viedli takouto cestou. Bol ďaleko viac ako menej odkázaný na seba samého aj preto bol voči vám vždy ústretový a nechcel, aby ste vy boli odkázaný sami na seba a na hodu toho čo sa naučíte. Aj preto viem, že vás brával často tam kde pracoval, aby ste ho videli a vnímali. A tým nám teraz Laurence cez toto umožnil, aby sa v tebe prebudila sila poznania. A ja presne viem čo mám urobiť, aby som Ti k tomu dopomohla….. No tak si už ľahni na pohovku a uvoľni sa prosím prenes sa do momentu ktorý si vieš vybaviť, že Laurence pacoval s danou technikou.“

 Trevor nič na to všetko nepovedal, ale vnútorne chápal, že čo tým všetkým presne Bria myslí, že to nebude ako zasvätenie, ale že to bude akoby spomenutie si na to, čo už možno kedysi vedel. Aj o tomto niečo málo na Hrade zachytil. A tak sa zdvihol ľahol si na pohovku a malú chvíľu Brii naznačil, že pripravený.

Bria vytvorila okolo Trevora akoby žltú energetickú guľu ktorá sa postupne do Trevora postupne vstrebala. Potom si Bria sadla k stolu zobrala brko a pripravila sa písať. O malú chvíľu Trevor bol asi tam kde chcel vo svojej mysli byť pretože začal diktovať text.   

„Týmto staň sa prítomnosť, prítomnosťou v spojitosti zo silou ktorá je silou v spojitosti času toho čo bol. Čas tu bol teraz a aj čas, keď sily tu začali pôsobiť a škodiť v čase minulom sa týmto posunú ku sile, čo je tu teraz a mal byť aj v čase budúcom. Posúvam preto čas a priestor, pretože môj je čas v priestore. Priestor ponechám čas posúvam tam, kde bol a ten čo tu následne bude ten nech tu je.

Čas je tu ten čo bude a ten čo je bol. To čo sa deje tu a teraz deje sa tam a vtedy. To čo bude je tu a teraz. Sila pôsobiaca na silu prenáša ho v čase, ktorý je do času, ktorý bol, a sťahuje čas ktorý bude za čas ktorý je. Pre moje účely slúži tak ako to potrebujem tu teraz.

Sila ktorá si tu a ktorá je od kohokoľvek a ku komukoľvek sa staň silou ktorá je mojou nie jeho nie tvojou a staň sa mojou v čase nie reálnom ale reálnom pre mňa podľa mňa a diferencovane podľa potreby posunu sily a času v priestore do času mimo posunu priestoru ale v posune v čase minulom na čas v spojitosti na budúcnosť prehodnotene na prítomnosť v zmysle mojej vôle. A mením ho tak ako si želá sila moja v tomto priestore času.

Tento čas a priestor zahŕňa potreby sily pôsobiacej v priestore v ktorom boli slová vyslovené a tieto slová sú slová vyslovené silou pôsobiacou v priestore na čas ktorý je tu a teraz a ten je na čas kam sa posunie a na čas čo sa stane reálnym podľa mojej myšlienky, ktorú nevyslovím ale spojím z vôľou toho kto silu posúva a mení dej v priestore a v čase bez zmeny priestoru. Tento čas z vôle svojej preto odsúvam do roku … a čas z onoho roku presúvam sem. Presunom presúvam vôľu a atmosféru, času ktorý bol a na miesto toho čo tu teraz je.

Týmto súčasne ďalej zabezpečujem to, aby ten kvôli komu vykonávam túto zmenu nikdy uvedenú zmenu nemohol zbadať, že došlo ku zámene a jeho sila nech je definitívne presmerovaná do doby presunu času, aby nemohol škodiť tomu komu škodil už na žiadnej úrovni.

Ďalej zo svojej vôle určujem, aby sa tomu tak už neučinilo ani v čase inom, ako jest uvedený čas, ktorý bude nasledovať od času tohto. Tu a teraz tam alebo späť.

Slová sú silou určenou ako ochrana a stanú sa naplnením programu pri narušení a to v okamžiku narušenia programu tu vytvoreného. Nateraz je určený čas zmeny . Ten kto naruší zmenu času bez súhlasu a bez toho aby správne vytvoril formulu tu danú sám sa ocitne v čase nereálnom a to v čase ktorý je a už pri tom bol. To je moja vôľa ktorá sa práve napĺňa.

A preto posuň sa teraz čas v čase terajší do minulosti a minulí do prítomnosti a budúci čas zmeň sa a staň sa týmto táto nová realita očistená už od vplyvov toho, čo tu bolo návratom toho, čo som posunul späť dopredu. Sily ostanú silami v čase do ktorého boli určené a čas minulý čo sa stal časom terajším je navrátivší. Toto sa učiň do doby od teraz až do ukončenia úkonu aby nedošlo k tomu aby ten čo zapríčinil daný dej nevedel a nevidel zmenu ktorou stala sa zmena a nemohol zmeniť to, čo tu a teraz bolo zmenené a chránené tým, čo bolo vyslovené a navždy uzamknuté v čase a priestore.“

Trevor dodiktoval a automaticky vstal. Prešiel po miestnosti akoby si dával ešte myšlienky dokopy a akoby sa vyrovnával s tým čo sa udialo s ním a s jeho telom. Potom sa usmial na Briu prišiel ku nej naklonil sa nad ňu venoval jej dlhý a vášnivý bozk.

Potom si sadol oproti nej a riekol.

„Láska moja Ty ma neprestávaš udivovať. Vďaka tebe sa cítim silný a seba istý. A myslím, nie ja som si istý a verím si, že to dokážem urobiť správne. A to len a len vďaka tebe.“

Bria sa usmiala vstala a teraz sa ona naklonila ku nemu a tiež mu venoval rovnako vášnivý bozk. A možno by v tom pokračovali ďalej keby ich nevyrušil Wili. Ospravedlnil sa im za to, že nevhodne prišiel, ale prišiel sa opýtať ako to pokračuje a či niečo nové Trevor má. Oboch mladých toto už nezaskočilo, pretože už svoju lásku pred svetom neskrývali.

Trevor i Bria, Wiliho usadili a informovali a aj ukázali texty ktoré už mali napísané.

Wili ich pochválil aj za to čo mali a aj za to ako si poradili a ako spoločne dokázali uvedené texty získať. No Trevor povedal, že potrebuje ešte istý čas, aby texty správne pochopil. A aby vedel čo najlepšie ako ich správne vysloviť. Pretože len tak niečo prečítať neznamená mať úspech ak nechápeme čo tým autor textu v realite mieni. A tak, keď sa Wili pobral preč, tak Trevor i Bria si seriózne opäť sadli k práci Trevor začal čítať vetu po vete a diktovať Brii ich predpokladaný význam. Vedeli, že nemaj zrejme veľa času, ale Trevor teraz vedel, že možno má len jeden pokus a tak začal na texte pracovať o to viac seriózne. Robil to presne tak ako ho to Laurence učil pri pochopení základov výučby Slova. Teraz už Trevor vedel veľmi oceniť tie najnudnejšie prednášky zo všetkých prednášok na Hrade. Poznanie a vedomosť ako správne vedieť rozobrať a pochopiť text Slova bolo teraz veľmi, veľmi dôležité.

Nad textom presedeli hodiny a po čase sa ku nim pridali aj mágovia Gnómov a aj Wili. Zhodli sa na tom, že bude vhodné ak budú všemožne nápomocný. A s Trevora sa odrazu stal učiteľ ktorý sa snažil ostatným vysvetliť a priblížiť asi ako Laurence myslí a koná a pracuje so silami danej techniky. Vďaka mágii Brii sa v Trevorovi toto všetko prebudilo a odrazu to nebol ten Trevor ktorý o sebe väčšinu času pochyboval, ale bol to Trevor ktorý presne vedel a čo chce a ako to chce dosiahnuť. Nesršalo z neho ego z toho, že on teraz prednáša, ale sršala z neho sila a poznanie pravdy.

Mágovia Gnómov vytvorili pokusné prostredie a Trevor začal prvé pokusy so silou textu. Wili bol adept na ktorom sa to skúšalo lebo si vedel na sebe navodiť stavy aspoň trochu približné toho čo predpokladali, že sa Veľkňažnej Tamii stalo. Prvé tri pokusy úplne nevyšli, ale štvrtý a piaty vyšli Trevorovi dokonale. Postupne s každým pokusom naberal väčšiu a väčšiu istotu ako správne vyslovovať vety a kde dať dôraz. Mágovia Gnómov a Wili mu pomohli a vysvetlili ako sa dá presúvať čas. Mali niečo obdobné v talóne vďaka spomaleniu času. A tak už o tri dni potom ako Trevor a Bria odišli so zasadnutia v kráľovskej miestnosti sa tam opäť všetci zišli spolu. Trevor predstavil Kráľovnej Agaure a aj Kráľovi Tarašovi svoj plán. Obaja ho skrz kolektívne vnímanie svojich mágov síce už poznali, ale aj tak si ho pozorne vypočuli z úst Trevora.

A kadeže už nikto nemal námietky, tak Kráľovná Agaura chcela vydať súhlas no odrazu prišla do trónnej miestnosti Adelheida a ozvala sa.

„Všetci mi prepáčte, že ruším, ale viete dozvedela sme sa i my čo chcete urobiť a aj keď sa od nás asi neočakáva, že niečo urobíme, ale myslíme si ja a moje sestry, že vieme i my pomôcť. Ba, že naša pomoc bude nevyhnutná.“

V sieni nastalo prekvapivé ticho. Nikto to síce nebral ako drzosť a či urážku, ale všeobecné prekvapenie to bolo. Agaura vedela, že teraz je rad na nej, aby viedla konverzáciu s Adelheidou a opýtala sa jej teda ako by vedeli v danej veci napomôcť. Adelheida sa pozrela smerom kde sedel Wili akoby čakala na jeho súhlas a Wili len nemo prikývol a sám čakal, čo sa z toho vykľuje.

„Kráľovná chápeme, že je to jediná šanca ako pomôcť Veľkňažnej Tamii, ale súčasne si myslíme, že sem preniknú démonické bytosti Harby. A ak nám dáte jeden deň aby sme s vami ešte trénovali aj my, tak my sa vieme pridať a zabrániť tomu, aby Harby sem vnikli. Zrejme každá ktorá sa dostane do kontaktu s nimi bude stratená, ale nevnikne sem ani jedna démonická bytosť Harby.“

Tu sa odrazu ozval prudko Wili a odmietol to s tým, že je zodpovedný za ich život a nemôže im to dovoliť. No Adelheida mu oponovala povedal, že už keď sa obetovala Ária a aj ďalšie sestry pri prechode ohnivým múrom to bolo ich rozhodnutie a že sú si vedomé toho čo podstupujú.

A Adelheida dodala, že ich duše sa automaticky vrátia na kolo znovuzrodenia. Čo však bytosti ako sú Gnómovia? U nich to nie je také jednoznačné a teda je jasné, že oni tiež ak nechcú, aby tu všetko zaniklo v ničote a potom to aj tak prešlo do vesmíru kde žijú draci a ničilo to rovnako tam, tak ako by všetko sa zničilo tu, tak proste považujú za svoju povinnosť sa pridať.

„Wili ber to ako našu odplatu, že naše duše kým nedospejú sa smú tu vo vašich svetoch v bezpečí vyvíjať a dospievať. Je to proste tak, že ak tento svet zanikne, zanikne ďalší potom aj tak všetci zanikneme. A toto, že sa pridáme a obetujeme je proste náš vklad do toho, aby sme sa sem na kole znovuzrodenia mali vôbec kde prinavrátiť. Nehnevaj sa Wili, ale toto musíš akceptovať. Nakoniec v tomto boji je to len jedna z mnohých obetí ktoré každý prinášame. My už vieme, že mnohé obete sú vo svetoch Ješa, Kerč i Xjard a aj na zemi Hradu ktorý volajú aj Gaia. A tento svet, svet ktorý voláte Gord už tiež postihli nemalé straty. My tu teraz nemáme priestor na úvahy o tom, aké veľké budú straty nás drakov, ale aké straty treba obetovať, aby sme zachránili takých mágov ako je aj Veľkňažná Tamia, ktorá ak prežije zachráni ďaleko viac životov ako sa pre ňu teraz obetuje. A tento pomer treba brať do úvahy. Ak by to bolo naopak navrhla by som, aby ste ju nechali napospas osudu, aby sa neplytvali životy. No viem, že ona patrí k tým pre ktorých treba priniesť obete, pretože sa to v boji mnohonásobne prinavráti.“  

Na Wilim bolo vidieť ohromenie. Dračím mláďatám a tomu, aby boli tu na svete Gord v bezpečí venoval väčšinu svojho doterajšieho života. Vlastne to bolo jeho skutočné poslanie, ale počas stáročí nikdy nezažil takýto jednoznačný a súvislý prejav. Adelheida videla Wiliho ohromenia a tak sa napriek tomu, že bola drakom, ale mala teraz predsa ženské telo sa žensky usmiala a doplnila.

„Wili v tom zhone si si neuvedomil, že už sme úplne dospelé, a že by sme už boli odleteli do svojich vesmírov, keby sme nevedeli, že nastala vojna vo vesmíroch a svetoch. Preto dokážem už takto komunikovať a prejavovať sa. Už nie sme mláďatá ,drakov už sme dospelé draky, ktoré sa napriek tomu, že sme už dospeli sme sa rozhodli tu ostať a pomôcť tvojmu svetu. A pomôcť bytostiam ktoré sú Ti blízke. Vlastne Wili už za naše životy Ty teraz nenesieš žiadnu zodpovednosť. A preto sme sa rozhodli prispieť k tomuto boju a nevpustiť za žiadnych okolností sem démonické bytosti Harby do vašich kolónií.“

Wili si ohromene sadol naspäť pretože medzi tým sa postavil a ohromený boli aj ostatný. No teraz nebolo veľa času na ohromenie a tak sa Kráľ Taraša poďakoval za túto aj iné kolónie, že im draky pomôžu ich ochrániť. A tak potom odrazu spontánne spoločne začali dolaďovať plán toho ako zachránia Veľkňažnú Tamiu zabránia prieniku démonických bytostí Harby do ich kolónii.

Keď si všetko detailne naplánovali stanovili si, že to uskutočnia až ďalší deň. Preto sa každý pobral do svojich komnát a aj Bria a Trevor sa utiahli do súkromia. Všetci mali nad čím uvažovať a naberať silu.

Na druhý deň sa zišli v komnate kde ležala Veľkňažná Tamia. Až do tejto chvíle sa pri nej striedali mágovia a aj liečitelia. Trevor určil kde kto má stáť a aká je jeho úloha. Futur zapečatil miestnosť a uvoľnil plynutie času. Trevor rozhodným a pevným hlasom začal čítať text a dvaja mágovia Gnómov sa ku nemu pridali. Dračice ktoré sa po dohode s Adelheidou mali podujať na prípadný stret s démonickými bytosťami Harby sa pripravili a odrazu sa akoby rozplynuli lebo sa stali súčasťou deja času. Toto vskutku žiadne iné bytosti nedokázali.

Trevor sa nikam neponáhľala a predsa nič nezdržoval. V jeho vnútri sa objavovala doteraz preňho neznáma vnútorná sila ktorá sa razila skrz slová ktoré vyslovoval von. Ovládla svojím hlasom a silou priestor a priestor sa začal energeticky meniť. Odrazu akoby odnikiaľ zavial silný chlad. Všetci cítili v priestore silnú silu prejavu mágie. A odniekiaľ z diaľky prichádzali zvuky boja. To Harby kvílili lebo bolo zrejmé, že draky sa nedali len tak jednoducho ovládnuť ich silou. Tým, že medzi tým dospeli sa v nich rozvinula aj schopnosť ich mágie. A každému bolo jasné, že je to minimálne vyrovnaný boj. Napriek chladu do priestoru, ale nič nepozvané nepreniklo.

Trevor sa blížil ku koncu toho čo mal urobiť a skoro začal o sebe pochybovať keď sa mu v hlave ozval Laurenceho hlas.

„Trevor teraz nesmieš o sebe pochybovať!“

Trevor sa rýchlo spamätal potom ako mu v hlave akoby prehovoril sám Laurence a dokázal prestať o sebe pochybovať a úplnou istotou dokončil a ukončil výmenu časo priestoru. Následne Futur odpečatil priestor.

Všetci s napätím čakali čo sa bude diať. Prešla dosť dlhá doba a nedialo sa vôbec nič. Trevor so bezradne sadol sklonil sa a dal si hlavu do svojich dlaní. Bol na pokraji úplného zúfalstva a nikto ho nevedel ako by ho utešil. Agaura nenápadne všetkým pokynula, aby šli von a nechali Trevora s Tamiou osamote. Pomaly všetci a aj Bria vyšli von a zanechali Trevora s Tamiou osamote. Už nikto nevedel čo by sa dalo ešte urobiť. Každému bolo jasné, že teraz je len otázkou nedlhého času ak zase čas nespomalia, že Duša Tamii opustí jej telo a ona sa čoskoro ocitne v záhrobí v rade na určenie ďalšej inkarnácie no ktovie kedy a ktovie kde a s akým osudom. Anubis i Hádes a ďalší zodpovedný bohovia boli v tomto značne nevyspytateľný koho a kam na ďalšom kole do života pošlú. A hlavne po akej dobe dušu pošlú späť na ďalšie kolo života.

Trevor už to nezvládol celé to napätie začal potichu plakať. Aj keď to nikdy nevyslovil, tak Tamia patrila k tým bytostiam ktoré mal rád. A keby teraz mohol vymenil by svoj život za ten jej, ale on už nemohol urobiť nič len čakať na to kedy príde nevyhnutný koniec. Trevor stratil pojem o čase ako dlho tam takto zúfalo sedel, keď v tom začul známy hlas pri ktorom vyskočil akoby ho niekto bodol do zadku.

„Trevor, ďakujem Ti za pomoc a musím sa poďakovať aj ostatným. Vnímala som vás no moja časť vedomia a časť duše ostala v medzi priestore. Nevedela som reagovať a ani vám dať na vedomie, že vás vnímam. Už som to opäť ja len vďaka tebe a vďaka vám. Trevor no tak už nestoj ako prikovaný a pomôž mi prosím vstať. Myslím, že ležať som už ležala dosť dlho.“

No Trevor nebol jediný kto začul Tamiin hlas a okamžite sa všetci nahrnuli do miestnosti kde ležala Tamia. Každý ju srdečne vítal a tešil sa z jej záchrany. Konečne v tejto vojne nedochádzalo len ku stratám, ale sa podarilo niekoho aj zachrániť. Pretože to, že sa Harby zmocnili aj Kornélie sa medzi časom dozvedeli a tiež sa dozvedeli o stratách na životoch aj na svetoch Xjard, Kerč, Gord, Gaia a aj vo svete Ješa už mali prvé straty na životoch.