8. máj – Deň Bieleho lotosu, deň odchodu Blavatskej a môjho zrodu

V dejinách mágie existujú dni, ktoré sa nenápadne vpíšu do kalendára, no v skutočnosti otvárajú brány medzi svetmi. Jedným z takýchto dní je 8. máj – deň, keď vo svete ezoteriky zavládne ticho a biely lotos rozkvitne v mysli každého, kto kráča cestou poznania.

Smrť Blavatskej ako začiatok iného života

Helena Petrovna Blavatská, veľká mystička, filozofka a spoluzakladateľka Teozofickej spoločnosti, zomrela 8. mája 1891. Jej diela, ako Tajná náuka, Isis odhalená či Hlas ticha, dodnes ovplyvňujú študentov ezoteriky na celom svete.
Teozofi tento deň uctievajú ako Deň Bieleho lotosu – čas ticha, vďaky a duchovného rozjímania. Nie je to deň smútku, ale uvedomenia, že odchod majstra je vždy zároveň výzvou pre ďalších, aby niesli pochodeň múdrosti ďalej.

Narodenie mága v deň duchovného prechodu

Presne 77 rokov po jej odchode, 8. mája 19.., som sa narodil ja – Ašarat.
Nie ako náhoda, ale ako súčasť vzorca, ktorý v mágii poznáme dobre: každý prechod veľkej duše otvára cestu ďalšiemu nositeľovi poznania.
Tento dátum sa pre mňa stal portálom, nie obyčajným výročím. Je to hlboká pripomienka záväzku: učiť, liečiť a sprevádzať cez tajomstvá života a smrti tých, ktorí sú pripravení hľadať viac než len viditeľné.

Význam 8. mája vo svete mágie

8. máj je preto dňom:

• prechodu vedomia – zo starých foriem do nových nositeľov múdrosti
• zrkadlenia života a smrti – kde smrť jedného ducha vytvára priestor pre zrod ďalšieho
• kontemplácie – deň, kedy mág mlčí nie preto, že by nevedel hovoriť, ale preto, že načúva
• bieleho lotosu – symbolu čistoty poznania, ktoré nevychádza len z kníh, ale z napojenia na Zdroj

Tento deň nesie v sebe čosi hlbšie. Všetci, ktorí vnímame viac než len materiálny svet, cítime, že čas nie je len línia – je to prúd vedomia. A v tomto prúde sa spájajú smrti a zrodenia, učitelia a žiaci, minulosť a budúcnosť.
A keď sa 8. máj opäť priblíži, viem, že nie som len o rok starší. Som o krok bližšie k tomu, čo nazývame pravdivé vedenie.