V mágii je tenká hranica medzi realitou a fantáziou a treba sa vedieť držať nohami na zemi. Niekedy je potrebné uzdu fantázii popustiť, aby nás ľudský mozog a naučené vzorce myslenia až tak neobmedzovali, ale niekde je zase nevyhnutné skresať blúdenie mysle na minimum a zamerať sa na skutočné, reálne veci. Opäť tu zdôrazním starý známy pojem rovnováhy. Pokiaľ sa necháme stiahnuť frekvenčne „dole“ fyzickou rovinou života, veľmi ľahko môžeme prestať vnímať všetko jemnohmotné, čo sa okolo nás bude diať a za všetkým budeme hľadať bežné logické vysvetlenie, aj keby nám všetky varovné signály vnútra poukazovali na niečo “magické”. Náš mozog to skrátka vyhodnotí ako bludy a radšej kolegu pošleme domov s tým, že mal asi ťažkú večeru a nemal by pozerať toľko sci-fi filmov, miesto toho, aby sme sa zamerali na to, čo hovorí a skúsili skutočne precítiť a naladiť sa na to, čo sa deje. Na druhej strane tu potom máme staré známe ulietanie do rovín, kedy aj najmenší záchvev nervovej sústavy z bežných okolností fyzického života, či obyčajný medziľudský konflikt je pripisovaný akýmsi imaginárnym vplyvom z éteru, či zo svetov paralely a jedinci sa snažia svoje konanie týmto spôsobom ospravedlniť. Zobraziť celý príspevok »