Pokiaľ je duša inkarnovaná v ľudskom tele, nikdy nebude voči emóciám úplne imúnna. Netvárme sa, že vo fyzickej rovine v kolobehu bežného života je možné stopercentne a bezo zvyšku ovládať svoje Ja natoľko, aby sa nás nikdy nič nedotklo, aby nás nikdy nič nerozkolísalo z našej vnútornej rovnováhy. Možno keby sme žili v kláštore, oddelení od zvyšku sveta a mohli sa plne sústrediť 24 hodín denne len na svoje Ja, tak by to fungovalo, ale ak sa podieľame na bežnom fungovaní sveta, nie je to také jednoduché. Každý nejaké emočné prežitky má. Otázne je len to, nakoľko necháme tieto naše prirodzené ľudské tendencie, aby s nami zametali a nakoľko ich budeme mať pod vedomou kontrolou. Tu sa opäť vraciame k absolútnym základom na ceste mága. Aj pri takýchto témach je alfou a omegou sebaovládanie a čím sú témy náročnejšie, o to vyššie musí byť sebaovládanie mága, ktorý s nimi chce začať pracovať. Môžeme si myslieť, že sa zvládame nadmieru dobre a že sme z hľadiska svojich slabín v podstate nepriestrelní. Áno, možno sa dopracujeme do štádia, že v bežnom živote budeme veci zvládať s prehľadom a s ľahkosťou. To však neznamená, že takáto úroveň sebaovládania nám bude stačiť v situáciách, ktorým sme nikdy predtým neboli vystavení a v ktorých platia úplne iné pravidlá hry, než aké sme mali možnosť poznať doteraz. Zobraziť celý príspevok »