„Smrť nie je koniec. Je to brána. A niekedy, za tou bránou, sa život znovu pohne.“

V bežnom svete je smrť považovaná za absolútny koniec.
V mágii však vieme, že smrť je prechod.
Je premena.
Je fáza väčšieho cyklu bytia.
Smrť a život sú navzájom prepletené.
Nie ako nepriatelia, ale ako dvaja tanečníci, ktorí sa držia za ruky a vedú jeden druhého do nevidených sfér. Zobraziť celý príspevok »

Každý, kto sa venuje mágii, vie, že život nie je cieľ, ale cesta. A táto cesta má len jeden smer – k smrti. Pre bežného človeka to môže znieť desivo, no pre mága je to pravda, ktorá oslobodzuje.
Pretože pochopením smrti prestávame žiť v strachu a začíname žiť vedome. Zobraziť celý príspevok »

Keď sa brána medzi svetmi otvorí, väčšina duší prirodzene prejde „tunelom“ do svojho paralelného sveta. Niekedy sa však proces zasekne: duša (s emočným telom) ostane v medzipriestore – medzi životom a smrťou, neraz aj v blízkosti fyzického tela. V mojej knihe Život po smrti tento stav opisujem ako „duch“: duša s emočným telom, ktoré neodišli do paralely. Zobraziť celý príspevok »

1. Úvod

Smrť patrí k najväčším otázkam, ktorým ľudstvo čelí od počiatkov svojej existencie.
Je neoddeliteľnou súčasťou života, a predsa zostáva zahalená tajomstvom, ktoré fascinuje i desí.
V rôznych kultúrach, filozofiách aj náboženstvách sa objavujú protichodné názory: jedni ju vnímajú ako koniec všetkého, iní ako bránu k novému bytiu, k ďalšej ceste duše. Zobraziť celý príspevok »

Úvod

Latinské „Memento mori“ – pamätaj na smrť – je výzva, ktorá sprevádza človeka od pradávna.
V dejinách filozofie a náboženstva sa stala symbolom pripomienky, že všetko pozemské je pominuteľné. V kresťanskom prostredí ju nájdeme na freskách či náhrobkoch, kde lebka alebo presýpacie hodiny upozorňovali na krehkosť života. Zobraziť celý príspevok »

Hovorí sa, že všetci zomierame dvakrát.
Prvýkrát, keď zlyhá naše telo, keď sa srdce zastaví a duša opustí svoju fyzickú schránku.
Tento moment je pre človeka posledným okamihom v hmotnom svete – smrťou tela, ktorú vnímame všetci rovnako.
Druhýkrát však zomierame vtedy, keď prestane znieť náš príbeh.
Keď naše meno už nik nevyslovuje, keď spomienky na nás vyprchajú z pamäti ľudí, keď nič z nás nezostane v živote tých, ktorí kráčajú po Zemi. Zobraziť celý príspevok »