2
sep

Seth – časť štvrtá

   Autor: Asarat   v Príbehy s tajomstvami | Zobrazené: 7x

Opíšem troška, ako taká výučba zhruba prebiehala. Jednak to bola forma fyzickej úrovne ako aj forma uvedenia tela do určitého stupňa letargie a jedinci, ktorí učili Setha a spájali sa s ním na úrovni duševnej, ale skrze jeho fyzické telo. Jeho vývoj, teda prebiehal čiastočne ako, keby jeho telo spalo a snilo. Do jeho podvedomia boli takto vnášané informácie a vedomosti, ako aj informácie kto je a, čo je jeho úlohou v tomto danom cykle jeho bytia. V takejto letargii mohlo zotrvať toľko rokov, koľko bolo nutné a, keď sa proces výučby ukončil, tou istou formou, ako informácie prijímal dal svojím učiteľom na vedomie, že výučbu a vedomosti uchopil, pretavil z duše do fyzického tela a telo bolo schopné produkovať a pracovať s energiami a vytvárať zdroj energie podľa potrieb na danej úrovni jeho schopností. Následne Setha priviedli do stavu fyzického bdenia a on sám musel demonštrovať a ukázať, či tieto schopnosti sú skutočne adekvátne uchopené a zvládnuté. V tomto prípade si musíme, teda uvedomiť, že do procesu výučby sa zapojil aj mozog, ktorý sa v danom prípade učil učiť. Pretože nie vždy v tejto časti civilizácie bol mozog určený nato sa dokázal samostatne rozvíjať a učiť. Väčšina ľudských bytostí, ktoré obývali komplex a pracovali na rôznych úrovniach boli, ako keby súčasťou kolektívneho vedomia a jednotliví jedinci v rámci tohto kolektívneho vedomia dostali do svojho fyzického tela proste informácie nato, aby mohli vykonávať činnosť, na ktorú boli predurčení. V tejto oblasti sa dokázali vyvíjať a ich nadobudnuté schopnosti sa stávali súčasťou opäť kolektívneho vedomia, ale neboli schopí sa učiť veci, na ktoré neboli predurčení. Seth však bol predurčený nato, aby sa postupne učil a, aby sa vyvíjal v rámci kolektívneho vedomia a pritom znalosti duše z predchádzajúcich vtelení boli zachované.
Z tohto teda vyplýva, že boli aj jedinci, ktorým bolo vlastne predurčené zostať v danom komplexe a žiť a pracovať práve tam v tej úrovni bytia kam boli predurčení.

Istým spôsobom je to forma života, ktorú môžeme dnes vidieť napríklad v prírode pri včelách alebo mravcoch a možno ešte aj pri iných hmyzoch. Z istého pohľadu teda môžeme povedať, že ľudia boli stvorení a vytváraní vyslovene pre daný účel a jedinec, ako taký je zrejme v tej forme civilizačnej kultúry nemal šancu sám prežiť.
Teraz sa opäť vrátim k Sethovi a ku jeho prazvláštnej jednoduchej skúške, ktorou bolo raz prejdenie dverami a bolo mu vlastne dané takto postúpiť ďalej. Ak by Seth uvedené dvere nedokázal svojou magickou schopnosťou otvoriť, nepostúpil by proste ešte ďalej a jeho výučba v tejto úrovni by musela pokračovať ďalej do doby než by to proste zvládol.
Časom sa síce niektorí jedinci naučili, ako dvere otvoriť, ale ich prechod bol obmedzený len do potrebných častí komplexu, kde museli v rámci svojich povinností pôsobiť. To znamená, že síce dvere sa im otvorili, avšak nie na základe ich magických schopností, ale na základe programu, ktorý bol do celého toho komplexu vložený a, kde bolo prednastavené, ktorý jedinec v rámci svojej fyzickej nutnosti potreboval prejsť do ďalšej úrovne.
Ostatné časti boli pre ich fyzické oči ukryté a videli buď len zrúcaniská prázdnych budov alebo tam videli len voľný priestor. Život pred ich očami bol vlastne už ukrytý súčasne v paralele a časopriestore fyzického života.
Keď to Seth už zvládol a vošiel do komplexu budov čísla tri, nikto sa ho nepýtal, čo tam robí, každému bolo jasné, že zvládol skúšku otvorenia dverí a bolo mu už umožnené vstúpiť, pracovať a učiť sa v tomto komplexe.
Seth nepotreboval žiadne odporúčanie, nepotreboval nikomu nič vysvetľovať, pretože v tejto úrovni každý ovládal a vedel, čo už všetko Seth vie, čo sa naučil, čo zvládol, aby mohol tými dverami prejsť. Proste ho zaradili hneď do práce ako aj výučby na základe toho, že tými dverami prešiel. Tu sa jeho výučba už neodohrávala v stave letargie, ale v stave plného uvedomenia si kontinuity duše a tela.

V týchto priestoroch pobudol ďalších tridsať až štyridsať rokov, čo ho v prvej polovici z času na čas vracalo na úroveň komplexu dva. Dôvodom bolo hlavne to, že čím mladší jedinec, ktorý prešiel dverami, tým v úvode častejšie udržiaval kontakt kvôli fyzickým potrebám s úrovňou komplexu číslo dva.
Toto prechádzanie fyzické do komplexu číslo dva sa samozrejme skracovalo adekvátne tomu, ako dlho v tomto komplexe pôsobil, ako duševne rástol a ako sa posúval ďalej.
Posledným bodom jeho výučby a spoznávania naplno tejto úrovne sa skladalo z toho, že v tomto komplexe zotrval. Už neprechádzal fyzicky do komplexu číslo dva, už tu mal svoje pevné zaradenie, funkciu, prácu, s tým súvisiacu zodpovednosť. Samozrejme, určitý čas neustále venoval svojmu osobnému rastu a vyššej forme výučby.
Ubehlo zhruba desať pozemských rokov, než sa považovalo jeho spojenie s fyzickým svetom definitívne za ukončené a uzavreté – teda v tomto prípade voči úrovni číslo dva.
Tých desať rokov mám na mysli posledné desaťročie, ktoré strávil v komplexe číslo tri, bez akéhokoľvek fyzického spojenia či stretnutia s kýmkoľvek z komplexu číslo dva. Táto úroveň totiž zahŕňala aj úmyselnú hranicu ukončenia fyzického spojenia s fyzickým svetom a definitívne uzavretie sa bez toho, aby človek niekedy uzrel ešte denné svetlo, videl hviezdy a podobne.

Najbližšie by som to vedel priblížiť k tomu, keď sa tibetský mních dá zamurovať na celý zvyšok svojho života do svojej meditačnej miestnosti a už do smrti nikdy neopustí ten tmavý priestor.
Seth samozrejme nebol uzavretý na nejakých piatich m2, mal k dispozícii celý komplex priestorov a miestností so všetkým, čo potreboval, avšak už sa nikdy nevrátil do fyzického bytia. Toto prechodné obdobie, keď sa pripravoval na odlúčenosť od vonkajšieho fyzického sveta sa z pohľadu bežného zamyslenia sa môže zdať ako absolútne zbytočné. Avšak z titulu pohľadu na budúcnosť to bolo nutné preto, aby bola od sledovaná táto nová forma jeho prípravy. Bolo teda nutné Setha sledovať, ako sa „ako nový človek“ človek svojej doby, odpútava od fyzického sveta a, ako znáša toto odpútanie sa.

Keď definitívne obhájil svoju pozícii na úrovni 6, my to dnes poznáme ako úroveň majster vyššieho rádu, čakala ho ďalšia skúška a to prechod do komplexu číslo 4.
Po prechode do komplexu čísla 4 sa dostal do definitívne poslednej hranice ukončenia fyzického života v rámci svojich fyzických povinností.
Kým v komplexe číslo 3 sa rovnomerne zapodieval riadením inštitúcie a zabezpečovania potrieb aj na fyzickej úrovni, v rámci úrovne čísla 4 bol prijatý ako žiak, ktorý sa mal zaoberať len duchovnou sférou. A teda vzhľadom na jeho predurčenie bol pripravovaný už len na duchovnej úrovni a do komplexu čísla 3 sa už nikdy nevrátil.
Je úplne samozrejmé a treba podotknúť, že fyzická komunikácia a zabezpečovanie materiálno technických potrieb medzi komplexmi čísel 3 a 4 bežalo normálne podľa aktuálnych potrieb. Avšak Seth sa tohto nikdy nezúčastnil. Jeho fyzická výučba vo forme chápania života fyzického bola v tomto bode už ukončená.

Tento príspevok bol odoslaný v pondelok, september 2nd, 2019 o 14:54 a je zaradený pod Príbehy s tajomstvami. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätný odkaz - trackback z Vašej stránky.

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.


Copyright © 2018 - prirodna-medicina.SELEKCIA.SK - používame WordPress
Design blogov vytvorili InfoCreek