12
aug

Paralelné svety, Boh a Diabol

   Autor: Asarat   v Paralelné svety, Za závojom smrti | Zobrazené: 20x

Ľudia sa snažia povedať, že to zlé im našepkal Diabol. Ale človek sa vždy sám rozhodne, že touto cestou chce kráčať a Diabol s tým nemá nič spoločné. Keď človek chce niečo urobiť a trápi ho svedomie, tak sa na niekoho potrebuje vyhovoriť, že to on chcel a ja som nemal silu, aby som sa mu vzoprel. Ale to sú len výhovorky. Človek má vedieť, čo chce, prečo to chce. Keď niečo dávam, niečo za to chcem. Keď niečo dostávam, tak čakám že dotyčný za to niečo chce. Diabol nikdy nikoho o nič nežiadal. Aj vo filmoch vždy, keď evokujú Diabla, tak je jasné, že on sám sa sem nikdy nepýtal. Alebo áno? Ani duchovia privolaní špiritistami sa na Zem odtiaľ, kde sú, sa nepýtali. A potom sa ani jedného a ani druhého nevedia zbaviť – tak načo ich ovšem volali?
Keď ja vyrobím program a pošlem ho na niekoho, to je jedna vec. Ale keď si sám postavím dom (nezdedím ho) a zrazu sa v ňom zjaví nejaká bytosť, tak asi sám z neba nespadol, ani ho peklo nevypľulo. To niekto s niečím robil.

Keď zoberiete nejakého satanistu, tak ten sa sám rozhodol, že chce mať na sebe znak kultu Satana a chce protestovať proti štátnemu, náboženskému zriadeniu a podobne. Až neskôr sa to zvrhlo k tomu, že chceli Satana vyvolávať. Ale Satan nezaložil žiadnu svoju cirkev (aj keď vraj Boh založil cirkev prostredníctvom svojho syna). Ľudia sa po čase rozhodli, že chcú mať ako protipól klasických cirkví cirkev Satanovu. Ale nikdy tu nejaký jeho oficiálny vyslanec nebol, ktorý by verboval ľudí ako kedysi verboval Kristus. Antikrist je len domnienka ľudí. Ľudia si sami vytvorili ten kult, Satan od nich nič nežiada. Má svojich agentov a tí za neho urobia všetko.
Potom prišli tvrdší satanisti a začali povolávať Satana. Ale všetci na to doplatili, lebo jemu sa vôbec nechcelo na Zem, on tu má na to svojich ľudí, aby sa sám nemusel unúvať. Veľmi otázne však je, či to bol Satan, čo sa zjavil. Prečo? Pretože je veľmi otázne, či Satan jestvuje. Avšak tu a teraz berme to tak, že jestvuje. A keď už musí a zhmotní sa tu, tak všetko zmrzne, prudko sa ochladí. Prečo sa neoteplí? To je tiež paradox – že neprichádzajú pekelné plamene, ale zima. Nie je celkom jasné, prečo je to tak, ale pri uvoľňovaní tej energie, ktorá prichádza, je to spojené s chladom. Všetko, čo sa týka smrti, je spojené s ľudským vnímaním chladu, zimy, toho negatívneho. A dotyčného človeka doženie k samovražde. Prečo? Lebo ho nakope do zadku a v pekle mu to ešte zráta, lebo to nie je len tak, Jeho rušiť.
Keď som spomenul chlad a že sa evokácia Satana prejavuje mrznutím, tak doplním, že všeobecne sa evokácia prejavuje chladom. Ja som síce Satana neunúval, ale pri mojich prácach, kde, ako viete, dochádza ku spojeniu „s inými realitami“, sa aj uprostred leta vzduch ochladil tak, že prítomným šla para z úst. Je to spôsobené skutočne tým, že „tam“ nevnímame teplo ako teplo a nie je tam slnko, ktoré by dané reality vybavili určitou formou klímy. A tak povedzme, že tam je „klíma“ taká, aká je a prenáša sa sem pri spojení dvoch realít do našej reality klíma taká, aká tam je.

Myslíte si, že Diablovi vyhovuje vojna? Ani nie. Pretože, keď ja ťa zabijem, tak očistím tvoju karmu a ty už ku mne nejdeš. On zabije mňa, ja som si síce nabral veľa karmy, ale už som o ňu prišiel a ono sa to takto prenáša. A Diabol tak získa menej ovečiek. Diabol ako taký nechce vojnu. On chce, aby si celý život robil neprístojnosti a potom skončil uňho. Tí, čo chcú vojnu, to sú povedzme tí tretí. Je svet Boží, svet Satanov a paralelné svety, ktoré potrebujú násilný konflikt a z tej energie žijú. Ani Boh ani Satan vojnu ako takú nepotrebujú. Stále zdôrazňujem, že ak teda vôbec jestvujú.
V mene kresťanského Boha a rovnako aj v mene Alaha sa vraždilo strašne veľa. V mene Diabla sa zabíjalo len pri niekoľkých rituáloch. Keď si vezmeme ten pomer, tak v križiackych výpravách zomreli milióny ľudí a stále to bolo v mene Božom. V mene Satana voči tomu zomrelo len promile, sem tam nejaký šialenec zabil niekoho a ani nevedel poriadne, prečo. Keď je to skutočný kult, kde sa využíva mŕtva energia, tak áno, ale aj tak je to len promile voči tomu, čo sa zabíjalo v mene Boha.
Božské kulty odjakživa si žiadali obety na životoch a to či už v ľudskej alebo zvieracej forme. No na ich obhajobu asi musím napísať, že je to preto, že od úvodu vzniku života tu niečo podobné bolo. Veď najprv bolo nutné, aby Duša vedela cestovať z tela do tela. Potom bola potreba, aby sa telá a Duše v nich vedeli „nabiť energiou“ a na to používali moment smrti a bolesti tela. A potom to proste akoby ostalo ako neželaný efekt niekde v pozadí na Duši, ktorá to nejako premietla do mozgu. A mozog sa tomu prispôsobil a nasmeroval tieto obety k božstvám a následne aj ku tomu, čo volajú Satan. Čiastočne som to opísal aj v knihe Život po smrti – v kapitole Duša v dávnej histórii.
Ale pokračujem v načatej téme.
Tieto paralelné svety sú také isté, ako všetky ostatné. Buď s nimi vieš komunikovať, alebo nie. Možno v každej miestnosti je iný paralelný svet. Ak mám „správny kľúč“, tak sa viem do každej tej miestnosti dostať. A keď z nej viem aj vyjsť, tak z nej viem čerpať poznatok. Ak zistím, že sa stade neviem dostať, tak mám smolu. Lebo to, že druhý otvoril dvere, neznamená, že ja viem vyjsť z toho sveta von. Každý ten svet je svojím samostatným svetom, má svoju hierarchiu, energetiku atď.. Ak sa naučíte s tými svetmi pracovať a naučíte sa ich spoznávať, tak pochopíte veci, ktoré sa nedajú slovami vyjadriť. To proste musíte zažiť. Preto musí každý urobiť niečo iné so svojím vnútrom na to, aby to mohol zažiť. Niekto musí prejsť peklom, niekto rajom, aby pochopil. A niekto to nezvládne a na tej ceste zošalie. Ale každý ten svet je iný a má iné zákonitosti. Každé dvere sú k dispozícii, len človek ich musí nájsť a musí vedieť, ako ich otvoriť a aj ako vyjsť von – teda vrátiť sa späť.
Nie je ich nespočetné množstvo, ale predpokladám, že je ich veľa. Možno ich je sto a z nich poznáme päť. Sú to svojím spôsobom živé svety, ktoré môžu vznikať aj zanikať. Nie sú viazané na nejakú planétu, riadia si svoj život nezávisle od všetkého.
Vezmime si kult kresťanského Boha, ktorý vznikol pred 2000 rokmi a je ďalej živený. Rastie adekvátne k tomu, ako ho živíte. Existuje kresťanský paralelný svet. V čase svojho vzniku bol malý. Keď ho 2000 rokov niekto živí, tak sa zväčšuje. Popri tom existuje napríklad paralelný svet budhistov, ktorý tiež rastie a aj cirkev Alahova má tiež svoj svet. To sú tri svety, ktoré vytvárame svojím konaním – teda svojím náboženským prejavom a konaním.
Kedysi existoval svet paralely nejakého kultu a tým, že táto viera a civilizácia zanikla, tak sa aj ten svet zmenšil (napr. kult Mayov alebo Aztékov). Tie svety nasávajú, ťahajú do seba, ale pri tom všetkom silnejú alebo slabnú v závislosti od toho, ako sú živené.
Vezmime si, že Satan má tiež nejaký svoj paralelný svet. A medzi nimi sú ľudia. Z každého tohto sveta idú lúče do fyzického sveta. Z paralelného sveta Satana sa nikto nehrabe na Zem, ale keď to už povoláme, tak to začne všetko ničiť a likvidovať. Pôsobí to masívne. Tie svety hore príliš nezasahujú, sú skryté. Je to skrytá forma boja. Deštrukčná sila tých „horných“ paralelných svetov (kresťania, budhisti, islamisti) je skrytá za násilie buď priame, alebo malé v obrovskej mase. Satan nikoho nenavštevuje. On žije z toho, že keď zomriete, tak on získa časť energie vášho emočného alebo karmického tela pre seba, a tam si to človek bude musieť odtrpieť v pekle cestou karmy (ako idete v tuneli, tak vytvárate energiu). A jemu toto úplne stačí. On nepotrebuje vás na zemi. Po smrti človek v prvej časti tunela trpí každou spomienkou naňho. Keď už prejde tou hranicou, keď je v pohode, ale stále hrozí, že „zastane“. Satan len počká, kým človek zomrie a cestou v tuneli vytvorí určité množstvo energie, ktoré ani netuší, že vytvára. Vzniká tam bolesť a utrpenie – energia, ktorá ide okamžite tam. Takže Satanovi nič nechýba, on má kedy čakať. A keď ho niekto chce povolať na zem, tak za to zaplatí, lebo ho zbytočne vyrušil.
Z kresťanského ponímania neba a pekla: keď sa človek upíše Diablovi, tak mu dá svoju dušu po smrti – počas života nemusí preňho nič robiť, naopak Diabol mu poskytne všetko, čo bude chcieť. Boh chce od teba už aj počas života – musíš trpieť, musíš sa postiť, atď. Boh chce od teba všetko a Diabol od teba nechce nič – ži si ako chceš, čím viac si nadrobíš, tým viac bude mať potom on.
To upísanie sa Diablovi nefunguje takto – to by sme popreli inkarnáciu ako takú. Lebo keby si sa upísal Diablovi, tak tým tunelom po smrti nepôjdeš hore, ale dole do večného zatratenia a stade sa už nedá inkarnovať – teda takto to vníma cirkev.
V princípe niektoré paralelné svety na nás nepôsobia, ale my chceme, aby pôsobili a potom sa divíme, že prečo je zle. Niektoré na nás pôsobia a sme takí hlúpi, že ich necháme, aby nás ovplyvňovali prostredníctvom svojich „agentov“. Keď sa nad tým zamyslíme, tak si každý musí vybrať, či chce Diabla alebo Boha alebo neutralitu. Každý je individuálny a každý si musí vybrať sám, kam chce patriť.
Peklo nie je celkom také, ako si ho predstavujeme. K peklu by som prirovnal svet Háda.
Si v uzavretom priestore a nevieš sa stade dostať. Žiadne plamene ani kotly. Je tam určité obdobie, počas ktorého si v tom uzavretom priestore, strácaš akúkoľvek moc nad sebou samým a svoju identitu. Potom prechádzaš ako keby filtrom, nastúpiš na veľké koleso, ktoré ťa obrazne povedané vypľuje na svet ako niečo, čo nemá minulosť. Nie je to nová Duša, ale nemá minulosť. Staneš sa agentom zla (že ťa naprogramujú) alebo ideš od nuly.
Zoberme si, že smerujeme do nejakej vyššej sféry života, kde musím mať 100 inkarnácii, aby som mohol postúpiť. A zrazu si na nule. Musíš sa 98 krát narodiť, aby si sa dostal na tú úroveň, kde si bol. Vyhnúť sa tomu dá tak, že musíš vedieť, kam chceš patriť v živote. Tí, ktorým sa toto nešťastie pritrafí a skončia v „pekle“, nechceli patriť nikam. Tí, ktorí vedia, kam patria, ako sa kam pridať a ako „podpísať zmluvu“ (nebudú len nahnané ovce), tak im je jedno, či budú patriť Bohu, Alahovi alebo Diablovi. Musíte poznať ten kult, jeho vnútornú silu, jeho štruktúru, musíte s tým svetom mať uzavreté dobré „obchodné vzťahy“ a potom vás ten svet prijme ako svojho a môžete fungovať.

Niekde v minulosti sa stala chyba, že sme sa roztratili. Nižšie stupne sa vymenili za vyššie, nemali skúsenosti a chytili sa moci. Naruší sa rovnováha a svet paralely daného kultu zanikne. Každý sa niekam dostane. Niektorí majú nejakú čiastkovú pamäť toho, čo chceli (pokiaľ im ju nevymazali). Potom sa zrazu niektorí vrátime, z 5000 sa vráti 50 a každý si niečo pamätá a chceme budovať znovu ten svoj svet. A zrazu nevieme, ku komu patríme – či sme katolíci, budhisti, satanisti. Ten svet, ktorý nás má po smrti prijať, kde si máme pripraviť prenos svojho Ja do ďalšieho tela, alebo okamžitý prestup z tela do tela – to je narušené. Toto majú paralelné svety zabezpečovať. Takto strácame svoju identitu a nevieme, ku komu patríme.
Neexistuje vyšší a nižší svet paralely – sú rovnocenné.
V rámci konkrétnych svetov existuje hierarchia.

Otázka: Vraciame sa stále do rovnakej pozície v paralelnom svete?
Tu je tvoj život. Sem si sa dostala vďaka tomu, že si predtým niečo dokázala. A možno sa v budúcom živote zase dostaneš ďalej, ale potom niečo značne pokazíš a ideš naspäť. A keď dorazíš od 0 k 100 (budhisti to nazývajú nirvána) a dostaneš sa za tú hranicu, tak sa dostaneš do úrovne veľkňaz a odvtedy si vyberáš, kam a kedy sa narodíš a presne vieš, čo chceš urobiť. A v závislosti od toho, do ktorého bodu špirály sa narodíš, si svoje vedomosti prinesieš so sebou, alebo si budeš pamätať len čiastočne. Keď dosiahneš ten svoj cieľ, tak sa inkarnuješ už len podľa svojej vôle. A keď sa v niektorej fáze niečo pokazilo, tak ten svet sa už posunul ďalej. Ale ty sa rozhodneš vrátiť sa a napraviť to, čo sa pokazilo. Ale medzitým už prešli tisíce rokov. A počas týchto tisícročí tí, ktorí sa vtedy dostali do kolapsu, inkarnačne kráčajú niekam a ja sa ich snažím nájsť a pracovať s nimi a prinavrátiť obdobie, ktoré bolo tam, keď to nastalo (nie presne to obdobie, čo bolo vtedy, lebo špirála pokračuje stále dopredu, ale k niečomu sa dopracujeme).
Na to, aby sme mohli dosiahnuť pozíciu veľkňaza, musíme prejsť celou tou špirálou. To je naša cesta a okolo sú rozložené tie paralelné svety. Možno to zaniklo práve preto, že sme práve po ruke nemali vhodný paralelný svet, cez ktorý by sme sa vedeli rýchlo skontaktovať a napraviť škody. Niektorých zachytili paralelné svety, niektorí sa možno dostali do tých správnych. Na tom úseku cesty, kde sa to pokazilo, sme nemali svoje veľvyslanectvo. Ja som prišiel z toho svojho paralelného sveta a niektorí vyštartovali z ostatných svetov za mnou, aby sme vybudovali dve paralelné civilizácie. Paradox je, že tí ľudia, ktorí prišli za mnou z rôznych oblastí (a pozícií), prišli so zablokovanou pamäťou – niekde na ceste ich zachytili a nestihli si preniesť svoju pamäť, iba svoje vedomie. Prichádzajú s nedokonalou pamäťou – majú pochybnosti, či je toto to správne, či je to pravda, nie sú spokojní so svojou pozíciou, lebo si nepamätajú súvislosti zozadu a nepamätajú si pomery tej našej civilizácie. Pamätajú si len to, že niečo nás k tej sile ťahá.

Keď boli vyslaní poslovia, išli do nejakého konkrétneho bodu za účelom bezpečného prechodu určitých jedincov – aby so sebou nemuseli nosiť celý software (išlo len vedomie). Potom sa software (vedomosti) v jednom bode spojil s vedomím (ktorí nikto nezablokoval, lebo nemalo vedomosti), dali sa dokopy informácie a vznikol veľkňaz, ktorý dokáže cestovať medzi „centrálou“ a bodmi na špirále.
Teraz to už celkom takto nefunguje. Bolo príliš málo poslov na príliš veľa ľudí. A to bol pred miliónmi rokov dozadu. Odvtedy už poslovia nešli. Vtedy sa stretli tí veľkňazi, ktorí sa vtedy stretli a dostali čo dostali, mohli sa vrátiť do jednotlivých veľvyslanectiev. Ale problém bol v tom, že ten presun už nie všetci zvládli. Zachytili sa plošne všetky úrovne od otrokov až po veľkňazov (ani niektorí veľkňazi si nedokázali vedomie aj pamäť preniesť). Dokázali to len tí, ktorí sa vedeli vrátiť do centrály a tam dokázali zosilnieť natoľko, že tú cestu už dokážu prekonávať. Ostatní sa musia najprv naučiť spoznať, musíme vybudovať ďalšie veľvyslanectvá, do ktorých sa potom budú vedieť vrátiť a z ktorých sa budú vedieť vracať do centrály a tak ďalej. Ale to už je v časovom horizonte niekoľko tisíc rokov. Dozadu sa už meniť nič nedá, ale dopredu sa dá. Táto cesta je už daná určitým smerom – späť sa nedá. Keby sa dalo vrátiť sa dozadu, tak sa logicky vrátime pred obdobie toho skratu a zmeníme to. O tom sa už nebavíme.
Tá špirála je cesta s istými obmenami, aby sa dala obnoviť úroveň, ktorá bola kedysi, tá civilizácia. Ako keby to niekto vypočítal, že keď celú tú cestu absolvuješ, tak sa dostaneš do toho bodu. A po celej ceste môžeš opravovať veci.

Tie dve civilizácie berme ako civilizáciu pôvodných a krížených. Sú v symbióze a ide len o to, že nejaké náboženstvo má platiť a aby sa tá civilizácia zjednotila a išla do toho paralelného sveta spolu.
V tejto chvíli nechcem hovoriť viac. Berte to tak, že sa bijú dvaja-traja bohovia o nadvládu nad ľuďmi. Ja som vyslanec jedného z tých bohov.
A tak sa teda zahĺb do tejto témy úplne pokojne, ale pozorne.

Tento príspevok bol odoslaný v piatok, august 12th, 2022 o 14:58 a je zaradený pod Paralelné svety, Za závojom smrti. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätný odkaz - trackback z Vašej stránky.

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.


Copyright © 2018 - prirodna-medicina.SELEKCIA.SK - používame WordPress
Design blogov vytvorili InfoCreek