Ja sám som sa touto otázkou zaoberal aj z introspekčného pohľadu voči sebe samotnému. Dnes na túto otázku poznám odpoveď. Predtým však pre objasnenie zájdem aj do pradávnej histórie, k počiatku terajších foriem ľudských bytostí. Bude to sci-fi, ale ľudia dokážu prijať existenciu boha, tak prečo nie toto?

Pôvodné paralelné svety boli vytvorené bytosťami, ktoré priniesli život na túto planétu.
Na túto tému som písal príbehy i zamyslenia a aj príbeh Cesta vesmírom. V podstate potom, ako v pôvodnej planetárnej sústave zanikal život a bolo sa treba presťahovať do bezpečia, tamojšie národy vytvorili kozmické lode, ktoré prepravovali preživších do iných zákutí vesmíru. Na to, aby sa ocitli tu, museli prekonať svoj poznaný i nepoznaný, a potom aj biely vesmír. Keď objavili planétu, ktorú teraz nazývame Zem, rozhodli sa ju osídliť určitou časťou a množstvom z preživšej populácie. Vesmírna loď tu teda istú dobu bola a počas nej sa rozhodlo, kto tu zostane a osídli túto planétu. Vybrali sa zástupcovia piatich foriem života – piatich pôvodných planét (aj dnes, ak trochu pouvažujete, ich identifikujete). Zvyšok pokračoval do hĺbok vesmíru a pokiaľ to bolo možné, ešte sa istú dobu udržiavalo spojenie medzi tými, ktorí ostali a tými, ktorí išli ďalej. Vzdialenosť sa zväčšovala, až sa nakoniec toto spojenie sa stratilo.

Tu sa hodí asi odpovedať na otázku:
„Mali pôvodné unikajúce bytosti aj inú možnosť, ako zakotviť na planéte Zem? Nájsť iné planéty v tej dobe. A tiež – voľba fyzickej roviny, fyzických tiel… nebola iná možnosť ako tu existovať a pritom spĺňať, či napĺňať potrebné veci z hľadiska osobného karmického vývoja „na špirále“?

A moja osobná odpoveď je, že mali aj inú možnosť a preto časť pokračovala v púti ďalej. Nechceli takpovediac všetko vsadiť len na jednu kartu. Tak časť šla ďalej nájsť aj inú vhodnú planétu či planéty. Prečo sa ešte s nami nespojili? Neviem, ako neviem odhadnúť veľkosť vesmíru a ako ďaleko na tej púti došli a či pritom prekonali galaxie, či aj iné formy iných vesmírov.
Možno nám raz budúcnosť túto nateraz len pre niekoho utopickú teóriu potvrdí.
No časť sa usadila tu a vytvorila prvé kolónie formy života a snažila sa aj vytvoriť prostredie, aby sa Duše mohli rozvíjať a naberať skúsenosti, ktoré raz prenesú do konečnej roviny v paralele.

Než sa to však mohlo reálne stať, tak museli prekonať niekoľko prekážok. Prvotná prekážka nebola len forma fyzickej roviny, v akej jestvovať, ale hlavne vedieť sa cyklicky vracať z tela do tela. Bolo treba aj vyriešiť, ako jestvovať a ako zachovať „večný“ život vtedajšiemu Duševnému telu, teda toho, čo dnes nazývame Duša. Bola tu potreba najprv zariadiť „domov“ v rovine na danú platformu života Duše. Tento „domov“ som pomenoval Pôvodný paralelný svet. Pretože je v inej „rovine“, ako je fyzická forma bytia. Je to z nášho pohľadu nehmotná rovina a dá sa povedať, že je pre fyzického človeka rovnako abstraktná, ako je abstraktný Boh. A v Boha, či v bohov, v nejakej forme verí zhruba 85% populácie ľudstva.

Z tej roviny sa Duša vedela preniesť do roviny fyzického života. Prečo to bolo potrebné? Pretože po príchode sem sa zistilo, že podmienky na život táto planéta ako-tak spĺňa, ale nie sú také, ako na pôvodnej planéte. Ako problém sa hlavne ukázala obmena fyzického tela po jeho opotrebovaní. A to doslova obmena. V pôvodnom vesmíre sa Duša vedela premiestniť do hotového tela asi tak jednoducho, ako keď si my prezliekame šaty. A tak to tam aj vnímali. Akurát to „prezliekanie“ nebolo tak časté.

Ďalším problémom, ktorý bolo treba vyriešiť, bolo, že na túto planétu, dnes zvanú Zem, sa nedal preniesť priamo fyzický život bytostí, ktoré sa nachádzali na kozmických lodiach. Ako som už napísal, aj keď boli telesne podobne štruktúrovaní, nevedeli svoje fyzické telá prispôsobiť životu a podmienkam na tejto planéte. Éterickú (dnes teda Duševnú) časť seba vedeli tiež udržať len v na to vytvorenej platforme „sveta“, dnes mnou volaného všeobecne Paralelný svet. Tento Paralelný svet teda vytvorili umelo, aby tam vedeli preniesť z pôvodnej existenčnej fyzickej roviny to, čo dnes voláme Duša. Tento „priestor“ – Paralelný svet, však bolo treba energeticky „vyživovať“ a toto naďalej platí aj dnes.

Z tohto Paralelného sveta sa prvé pôvodné formy Duše dostávali do fyzického tela „priamym presunom“ z paralely. Samozrejme toto sa rýchlo ukázalo ako veľmi náročné a malo to veľa komplikácií s etablovaním a spoločným vývinom. Bytosti, ktoré tu teda zostali, začali riešiť prvotný problém a to bolo vytvorenie piatich domovských paralelných svetov na to, aby Duša mala kde jestvovať v čase, keď sa nenachádza vo fyzickej rovine. Keď bolo toto vyriešené, začala druhá etapa – skúšanie foriem života.

Preskočím teraz rôzne úvody a prehupnem sa do času asi dva milióny rokov dozadu, keď sa tu zjavil pračlovek. Prvé štádium bol dnes nazývaný Homo Erectus, následne sa zjavil pračlovek Neandertálskeho typu a ako posledný Homo Sapiens.
Homo Erectus a jeho súbežné druhy sa v malom počte vyskytovali na planéte ako prvé pokusy o fyzickú formu života. Následne, neviem to lepšie popísať či vystihnúť, sa táto forma „modifikovala“ a menila. V krátkej dobe potom vznikli dve ďalšie variácie, ako som už písal. Keď dnes niekoho chceme označiť za jemne povedané hlupáka, často sa používa označenie „Neandertálec“. Treba však povedať, že inteligenčne si všetky formy boli rovnocenné. A aj keď nemali žiadne moderné nástroje a vybavenie, postupne sa prispôsobili a naučili sa prežiť. Od úvodu používali aj reč. A tiež od úvodu začali tvoriť skupiny a hierarchické štruktúry, ktoré im zabezpečili stabilitu a disciplínu. Pračlovek Neandertálskeho typu a pračlovek Homo Sapiens sa postupne zliali do jednej formy života. Nie je pravda, že by pračlovek Neandertálskeho typu vyhynul. Asimiláciou proste vytvorili terajší moderný typ človeka. Prvotní ľudia nevedeli vždy všetci využívať to, čo poznáme pod pojmom mágia. V úvodoch životov to boli určití vybraní jedinci, ktorých si história zadefinovala ako šamanov prvých tlúp, ktoré vznikali.

Vrátim sa však k podstate, o čom tu píšem, a to sú Paralelné svety.
(Ale to až v ďalšom príspevku, ktorý bude nasledovať.)