Určite mnohých z vás zaujíma to, čo je napríklad na obrázku č. 8 znázornené ako brána alebo prechodový tunel. (Koho obrázok zaujíma, tak nájde daný obrázok tri príspevky dozadu pod názvom – Fyzická rovina. Uverejnený 15.3.2023)
Je to proste vytvorená cestička medzi dvoma paralelnými svetmi. Táto cestička je pre mága, ktorý pracuje s týmito svetmi, veľmi dôležitá. Môže akoby prechádzať zo sveta do sveta a pritom nemusí opustiť uvedenú miestnosť. V našom prípade sa jedná o to, že svety, ktoré sme si vytvorili ako umelé paralelné svety, sú samostatne ako také chránené. Prv, než budem pokračovať, vysvetlím tento pojem. Samostatne chránené paralelné svety si môžeme predstaviť ako klasický ochranný kruh.

Zobraziť celý príspevok »

Horná časť obrázku, hrubá šípka, nám znázorňuje spätnú väzbu z pôvodného paralelného sveta do terajšieho fyzického sveta, kde nám súbežne dochádza k spojeniu a odovzdaniu síl do umelého sveta paralely, ako aj do fyzického sveta. Treba to chápať tak, že umelý svet paralely a fyzický svet je vlastne jeden a ten istý, len sme ho rozdelili technikou mágie. Keď žiadame pomoc z pôvodného sveta paralely, de facto žiadame o pomoc pre seba do úrovne fyzickej. Je preto dôležitý aj časový harmonogram programu toho, čo žiadame. Cez osobu, ktorá predstavuje bod spojenia s paralelným svetom, môžu žiadať o pomoc aj zúčastnení asistenti za predpokladu súhlasu mága, ktorý vykonáva obrad. Treba vedieť, od koho žiadame pomoc, aby sme ju nežiadali len od imaginárnej sily, pretože potom sa to stratí v neznámom priestore a môže a nemusí dôjsť k vzájomnej výmene pomoci. V našom prípade je znázornená Gaia, od ktorej sme žiadali pomoc a ktorej súčasne v prvom rade poskytujeme dostatočnú silu, aby mohla sama seba v danom svete vrátiť do úrovne bytia. Ak tak neučiníme, je to ako keby sme sa modlili k mŕtvole, ktorá nie je vyhlásená za svätého .

Zobraziť celý príspevok »

Tento svet som nazval „umelý paralelný svet“ aj preto, že si ho vlastne vytvárame sami pre seba na fyzickom podklade. Znamená to, že si rozdelím miestnosť na dve časti: časť fyzickú, ako samostatný svet a svet paralelný, v ktorom budem pracovať. Tí, ktorí ste absolvovali v minulosti u mňa nejaké sedenia, si to môžete zadefinovať aj ako magický kruh. Rozdiel je v tom, že v tomto svete sa nejedná len o malú časť nášho kruhu, ale o ďaleko väčší priestor, ktorý je niekoľkonásobne väčší ako magický kruh. Pretože kým do magického kruhu počítame maximálne s dvoma ľuďmi, veľkosť tohto sveta závisí od toho, ako ho vytvoríme. To znamená, že môžem v ňom pracovať s piatimi, šiestimi, keď treba aj s desiatimi ľuďmi naraz.

Zobraziť celý príspevok »

Pristúpme teraz k čiastočnému vysvetleniu, ako pracujem a aké techniky, spôsoby a formy sa používajú na oživenie toho, čo bolo kedysi našou súčasťou a naším druhým ja.
Začneme klasickým vysvetlením troch úrovní fyzického života, ktoré v skutočnosti tvoria jeden celok. Pomôže nám to pochopiť, prečo chcem tvoriť celok s paralelným svetom, ktorý nám vlastne akoby ani nechýbal. Ale vieme žiť aj bez jednej ľadviny, bez jedného oka, atď., ale niečo nám bude vždy chýbať.
Máme fyzický a paralelný svet. Žijeme v dvoch rovinách. Chápeme to všetko pomyslene.

Zobraziť celý príspevok »

Pri tejto téme celkom určite vystane otázka, či sa dajú astrálne bytosti nejako kategorizovať.
Áno, dajú. Tak isto, ako sú ľudia rôzni, tak sú rôzne aj tieto astrálne bytosti. Je to ako v prírode – existujú druhy vyššie a nižšie. Keď si ako príklad zoberieme paralelný svet mŕtvych, môžeme ho rozdeliť na viaceré úrovne: najprv tu máme úroveň, do ktorej sa dostane emočné telo po smrti fyzického tela. Ďalšou úrovňou by sme mohli nazvať svet mŕtvych, v ktorom je emočné telo uväznené v cintoríne. Určité formy energii jemnohmotných tiel sa tam totiž môžu zachytávať a existovať veľmi dlho, čím vytvárajú akýsi paralelný mini-svet. Treťou úrovňou je medzipriestor, v rámci ktorého sa mŕtvi pohybujú v našom svete.

Zobraziť celý príspevok »

Ľudia sa snažia povedať, že to zlé im našepkal Diabol. Ale človek sa vždy sám rozhodne, že touto cestou chce kráčať a Diabol s tým nemá nič spoločné. Keď človek chce niečo urobiť a trápi ho svedomie, tak sa na niekoho potrebuje vyhovoriť, že to on chcel a ja som nemal silu, aby som sa mu vzoprel. Ale to sú len výhovorky. Človek má vedieť, čo chce, prečo to chce. Keď niečo dávam, niečo za to chcem. Keď niečo dostávam, tak čakám že dotyčný za to niečo chce. Diabol nikdy nikoho o nič nežiadal. Aj vo filmoch vždy, keď evokujú Diabla, tak je jasné, že on sám sa sem nikdy nepýtal. Alebo áno? Ani duchovia privolaní špiritistami sa na Zem odtiaľ, kde sú, sa nepýtali. A potom sa ani jedného a ani druhého nevedia zbaviť – tak načo ich ovšem volali?
Keď ja vyrobím program a pošlem ho na niekoho, to je jedna vec. Ale keď si sám postavím dom (nezdedím ho) a zrazu sa v ňom zjaví nejaká bytosť, tak asi sám z neba nespadol, ani ho peklo nevypľulo. To niekto s niečím robil.

Zobraziť celý príspevok »