„Dostala som darom od kamarátky knihu Trevor od autora Ašarat. Bola som na túre v horách a počas oddychu som sa pustila do čítania. Od prvého momentu, ako som začala čítať tento napínavý a pútavý príbeh, nedalo sa mi prestať. No musela som, šli sme do kopca ďalej. Dej ma preniesol do príbehu, akoby som bola sama Trevorom. Bolo mi ľúto, čo všetko musel prekonať, obetovať, no nakoniec ma potešilo ako zvládol seba samého, svoju psychiku a emócie.
Som rada za takto napísanú knihu, ktorá má v sebe veľa poučenia a zároveň je niečím, čo nás prenesie do sveta, ktorý spoznávame práve v takýchto príbehoch.“

Jarka

„Je to citlivo a precízne napísaná kniha. Dej je emočný o magických neuveriteľných životoch.Tajomno v posmrtných víziách sa preplieta s realitou. Pointu náboženstva pretavil v nové formy. Úvaha cestovatela Trevora je na vysokej úrovni. Píše o kolónii Gnomov a ich obydliach, ktoré budovali s presnosťou. Vedomie komunity dvíha obdivne kútiky úst hore. Spisovateľ má istotu v spoznávaní života a záhad v rôznych ozvenách.Pevne kontroluje a drží text v rukách. Je to zaujímavá a obdivná kniha..“

Katka

Tak k tejto knihe by som chcela uviesť že sa mi veľmi páčil štýl písania knihy ako aj príbeh lebo akoby som to povedala, že čitateľ je v obraze na každom fronte a vôbec sa ani na chvíľu nenudí. Pútavo napísaný dej a keď človek číta a vníma medzi riadkami tak sa dozvie veľmi veľa toho o fungovaní napríklad spoločenstiev, mágov, a podobne. Mne osobne dala kniha pohľad na seba cez hlavnú postavu keďže sa často ocitám v situáciách kedy mi vládne moje ego a niečo chcem hneď a nehladím na veci okolo, situácie a nevnímam to z pohľadu techniky všímavosti zo širšieho spektra a potom sa mi to vracia ako bumerang a potom ešte samozrejme problém viery samej seba. Takže mne kniha toto opäť pripomenula aby som na tomto denne pracovala a zmenila to lebo už časom viem ako to celé pôsobí a ako si vlastne kopec vecí sama pokašlem skrz toto práve. Inak určite by som prijala nejaké pokračovanie.

Trevor je najlepšia kniha tohto žánru, akú som kedy čítal. Nevedel som sa od nej odtrhnúť.

Moja skúsenosť s knihou Trevor.

Pred nejakým časom sa mi do rúk dostala kniha s názvom Trevor od Ašarata. A konečne sa mi podarilo knihu dočítať, a tak by som chcel napísať môj pohľad na dielo, nie je pohľadom knižného kritika, ale človeka, u ktorého sa pred nejakými dvomi rokmi prebudil záujem o magickú cestu.
Keď som knihu držal na začiatku nemal som žiadnu konkrétnu predstavu o tom, aký dojem vo mne vyvolá, ale aktuálne som už v stave kedy sa k jej obsahu dokážem aj vyjadriť. Knihu som začal po jednotlivých stranách pomaličky lúskať a začal som sa dozvedať o životnej ceste mága Trevora, autor Ašarat v nej opisuje život na hrade, kde mágovia spolu žili, vzdelávali sa v magických oblastiach. Boli si kolegami, kamarátmi a zároveň vytvárali akúsi rodinu. Postupne som si uvedomoval, že obraz hradu je obrazom spoločenstva Selekcia. Autor do knihy vnáša veľa detailov z toho ako funguje naše spoločenstvo. A tak ma okrem inšpiratívnych zážitkov hrdinu, kniha ma nútila aj premýšľať. Zopakoval som si napríklad hierarchické stupne, zaujímavé pre mňa boli opisy jednotlivých paralelných svetov a bytostí žijúcich v nich. Autor ich opisoval mnohokrát tak hodnoverne akoby jednotlivé svety aj reálne zažil. Keby daná kniha bola sfilmovaná, asi by som sa občas prichytil na tom ako mám otvorené ústa a napínavo sledujem čo sa tam deje.
V knihe človek nachádza aj opis toho ako človek, ktorý sa vydá na magickú cestu, má mať zvládnuté svoje emócie, pretože len vtedy keď sa dostane do absolútnej rovnováhy, sa stáva silnejším a sústredeným mágom, ktorý dokáže vnímať energiu z okolia, dokáže sústredene robiť rôzne rituály, vytváranie si silných ochranných bublín. Aj toto mi kniha pomohla si lepšie uvedomiť, v mnohých veciach som sa s mágom Trevorom aj stotožňoval. Jeho život bol zaujímavý, na hrade bol už nejaký ten čas, ale aj napriek tomu že veľa toho vedel, mal problém so svojím sebavedomím, málo si veril a mnohokrát sa podceňoval, ale mal dobrých učiteľov Laurenca a Tamiu, kt. mu dôverovali a postavili ho na skúšku, kde musel veriť sám sebe a vysporiadať sa z mnohými skúškami.
Autor v knihe dobre vyjadril aj to, že dobrý mág, by sa nemal nad nikoho vyvyšovať, mal by mať spracované svoje ego a pýchu, pretože v duchovnom a magickom raste to môže spôsobiť pre človeka veľký pád, a potom je veľmi ťažké sa na tú cestu vrátiť znova, niekto ako Trevor to šťastie mal veľa si na svojej ceste uvedomil a to mu pomohlo následne rásť v jeho vnútre. Uvedomil som si, že človek aj k mágii ako takej by mal pristupovať s určitou pokorou a úctou. Ašarat v knihe pekne vyjadril to, že aj napriek vyššiemu hierarchickému stupňu v mágii, nie je hanbou keď napríklad veľmajster urobí robotu za žiaka 1. stupňa. V knihe sa dá naozaj okrem riadkov orientovať aj medzi riadkami, pretože akokoľvek dobrý mág, by nemal zabúdať na ľudské správanie voči druhým.
V knihe sa mi páčilo to ako bola vykreslená láska medzi dvomi mágmi, a aj napriek tomu peknému musela láska na prvý pohľad skončiť, spôsobilo to vo mne zmiešané pocity, ale postupne som si uvedomoval, že človek si niekedy musí prejsť aj takými vecami, aby sa stal silnejším. A keď si to človek uvedomí na konci svojej skúšky všetko môže vyzerať úplne inak a láska môže pokračovať ďalej v silnejšej podobe.
V závere chcem vyzdvihnúť u Ašarata to akým spôsobom opísal príbeh v knihe, pretože okrem príbehu mága Trevora, sa mu v knihe podarilo aj pôsobiť edukatívne. Podarilo sa mu do knihy vniesť svoje predstavy, štipku fantázie spisovateľa, a fantázia možno nebola len fantáziou ale autorovým prežitkom. Ašarat srdečne ti ďakujem za sprostredkovanie tohto knižného zážitku.