Tento príbeh Vás mnohých iste prekvapí a poviete si, tak toto sa iste nikdy a nikde neudialo. Ja Vás, ale ubezpečujem, že aj tento príbeh sa stal. Samozrejme miesto a čas je pozmenený tak, aby sa zachovala úplná anonymita toho miesta i osôb.
Jedného dňa som sa dozvedel o peripetiách správcu kostola v jednej nemenovanej dedine. Tento ctihodný pán si plnil svoju pastoračnú činnosť zodpovedne.
Dni utekali a ja som sa znova a znova dozvedal od ľudí, čo mu boli bližšie o jeho problémoch s kostolom. Raz mu ktosi poradil, aby sa obrátil na mňa s prosbou o pomoc. Nuž viem si predstaviť, asi ako sa zatváril. Vedel som o tom, že mu to navrhli, pretože sa opýtali skôr mňa, či mu povedať o tejto možnosti pomoci.
Váhal ešte niekoľko týždňov, ale raz sa ten pohár prelial. Pán pastor prišiel za mnou a rozprávali sme sa len tak. Prišiel pod zámienkou, ktorú si už nepamätám, ale bola taká, že kedykoľvek sa mohol stiahnuť. Tak som teda ja prešiel ku téme. Povedal som mu, že viem o jeho problémoch a ak teda chce môžeme sa o nich porozprávať. Chvíľu váhal, ale potom spustil. Pozorne som ho vypočul a povedal, že ak teda dovolí ja niekedy docestujem za ním.
Prvé stretnutie prebehlo dosť zvláštne. Pán pastor bol celý nesvoj, ale neustúpil od svojho zámeru. Sprevádzal ma po celom kostole a nespustil zo mňa oči.
Neustále sa uisťoval, že moja činnosť ničím nie je proti Bohu. Keď ma videl, ako chodím po kostole a hovorím, kto a akí ľudia tam väčšinou sedia, oblieval ho pot. Nie kvôli tomu, čo som o nich povedal, ale že som ich vedel opísať v akom sú veku a či tam sedí muž, či žena.
Prešiel som kostol a poradil som mu, aby znovu vysvätil oblasť pred oltárom. Tá sila totiž pôsobila špecificky tam. Približne meter pred oltárom tá sila nepôsobila, pretože tam pôsobila sila oltára. Dohodli sme sa ešte na pár drobnostiach, ktoré prijal a usúdil, že tým nijako nenarušíme jeho predložené podmienky.
Na záver sme sa len rozlúčili a dohodli sa, že po čase mi dá vedieť, ako to dopadlo.
Ohlásil sa o krátky čas. Nepomohlo to. Tak som sa tam vrátil znovu. Tentokrát som mu povedal, čo mienim urobiť, ale ak ani toto nepomôže musím urobiť niečo iné. Bolo sa treba rozhodnúť pre niečo, čo definitívne zabezpečí pokoj.
Po príchode som sa rozhodol vymeniť čas a priestor tak, aby si nikto nič nevšimol. Je to veľmi náročný rituál, ale podaril sa celkom slušne.
V dohovorený deň som sa stretol s kňazom kostola, ktorý hodnotil môj zásah pozitívne a viem, že aj po rokoch tam má pokoj. Vzájomné kontakty sme neprerušili, ale je to ako spovedné tajomstvo – ani jeden z nás tú tému už nikdy neotvoril. Nebol dôvod. Všetko je ako má byť.
Nuž a čo dodať na samý záver? Je smutné, že Vy ľudia zachádzate vo svojej zlobe a nenávisti až tak ďaleko, že neváhate siahnuť ani na vaše najvyššie duchovné hodnoty. A ešte netreba opomenúť skutočnosť, že tá sila mala pripraviť kňaza o život.