Dovoľte, aby som Vás v krátkosti oboznámil so životom a pôsobením človeka, ktorého chcete kontaktovať. Vychádzam z toho, že máte záujem zistiť, s kým vlastne chcete spolupracovať. Pán Ašarat je jedným z učiteľov spoločnosti, ktorá je síce čiastočne verejne známa, ale mnohé jej vnúorné štruktúry ostávajú utajené. Súhlas na uverejnenie názvu danej spoločnosti mi nedal. Pokiaľ však chcete hľadať medzi klasickými spoločnosťami ako Slobodomurári, Rosenkruciáni, či v iných ezoterických a náboženských kultoch, musím Vás upozorniť, že Vaše hľadanie bude neúspešné. Stačí snáď spomenúť toľko, že jeho postavenie mu zabezpečuje možnosť osobného rozhodovania sa a jeho slovo je v daných spoločnostiach niečo ako zákon.
Svoje dielo nedovolí znevažovať, zaoberá sa svojou prácou ako niečím, čo si váži a súčasne je to jeho životným poslaním. Mnohí majú svoju cestu, ale nevedia o nej. On svoju cestu poznal už od prvopočiatku svojho bytia. Nezávisle od toho, či veríme v reinkarnáciu, môžeme tvrdiť, že sa jedná o jedinca, ktorý sa danou problematikou nezaoberá celoživotne, ale celoexistenčne. Mnohí tvrdia, že pracujú s mágiou celý svoj život, čo však znamená len niekoľko desaťročí, proti existencii, pod ktorú je zahrnutý celý rad životov a prerodov.
Je ťažké písať o niekom, kto chce zachovať svoju identitu utajenú. Takže na záver len skonštatujem: je tu možnosť požiadať ho o pomoc a je tu možnosť (ak sa na to cítite) požiadať ho o určitú formu výučby. Avšak dovoľte, aby som Vás upozornil, že nie každý problém je skutočným problémom, nie každý problém sa dá týmto spôsobom riešiť a nie každý jedinec má vo svojom osude určené, aby sa mohol tieto praktiky učiť.
Na záver by som uviedol Ašaratove zvláštne krédo:
"Nie ten má moc v rukách, kto ju ukazuje a chváli sa ňou, ale ten, kto ju vykonáva tak, že o tom vie len málokto. Podstatné však je, aby som za tým všetkým stál ja a pritom nechal konať iných. Nech sa deje čokoľvek, nech sláva padá na hlavu iných za to, čo vykonali, nech majú bohatstvo a nech ich ľudia dvíhajú na piedestál, ale ja viem, že je to moja práca a ja som usmerňoval to, čo sa udialo. Presne to, za čo tí ostatní sú oslavovaní, či zatracovaní. Som sám a navonok bezvýznamný, smiešny, ľutovaný a mnohokrát len trpený. To však je daň ktorú platím za to, že som ten, kto som. A mnohí, ako ja, budú platiť túto daň so mnou."